R: ˈkwandə i ˈeva ʤəvəˈnetta nən ʃtaˈvamə ˈdentrə ˈaʎʎə paˈesə pərˈke jo so də ˈsandrəˈnatə peˈrɔ ʃtaˈvamə all uʃˈʃita ˈdeʎʎə paˈesə dəˈʃemə all uʃˈʃita adˈdo fəˈnivanə lə ˈkasə e kəmənˈdzava ˈoɲɲi tˈtantə na ˈkasa alləˈʃi e ʃtaˈvamə ddu tre kˈkase ˈlokə pəˈrɔ ʧə ˈʃtevanə ddu ˈvjekkjə abbiˈta e ʃtaˈvamə la faˈmiʎʎa ˈnɔʃtra solˈtantə aˈpwo ˈkwandə nu vəˈniva la dəˈmenəka ʃtaˈvamə ˈtuttə nfaˈmiʎʎa pərˈke ˈforə nən ʧə ssˈiva ˈalla kamˈpaɲɲa a ffa kakˈkosa e ˈkwandə ˈivə pəˈlitə la ˈkasa faˈʃivə a maɲˈɲa e aˈpwo ʃʃjaˈvamə e jaˈvamə ˈpurə dˈdentrə ˈaʎʎə paˈesə ʧə ˈʃtevanə l aˈmikə ʧə ˈʃteva bbɛ inkunˈtrjavə kaˈkunə mo e ˈtutta nˈara ˈkosa ma anˈtannə alləˈʃi ˈeva anˈtannə ˈeva ˈprwoprja də ˈkwiʎʎə ˈmɔdə ˈeva e t aˈviva ʃta ˈlokə e pˈprima kə kə ʎə ˈsolə sə nnaʃkunˈneva kə kaˈlava dəˈʃemə aˈviva rrənˈtra ka ˈmika pəˈtivə fa ka tə ˈʃtivə ˈforə ˈfinə a ka gwarˈdjavə ˈaʎʎə arrˈlɔdʤə e ki tə ʎə pasˈsava nnarrˈlɔdʤə ˈandzə ʎə ˈpurə tənəˈvamə ˈaʎʎə koˈmunə nnarrˈlɔdʤə e ʎə təˈnemə ˈpurə anˈkora e tu nən ˈdzja ˈkummə e preˈʧisə e alˈlora aˈpwoje ˈkwandə ʃta pə kaˈla ʎə ˈsolə nˈema i ka sənˈnɔ aˈpwo ˈmamma s arˈrabbja sənˈnɔ mo paˈpa paˈpa nɔ ˈvwoʎʎə ˈdiʃə paˈpa ʎə ˈpwatrə ˈndzomma ʎə ˈpwatrə nɔ nən ʧə frəˈgava ˈtantə ka ʧə pənˈdzava la ˈmamma a fˈfannə lə bˈbɛllə lətəˈgjatə lə rəkjaˈmatə ˈtuttə so dˈdittə k aˈviva rəvəˈni nən dzi rəvəˈnuta e vvabˈbwonə e pasˈsjavə e kˈkella ˈkeʃta ˈeva la ˈfɛʃta aˈpwo kˈivə ˈita ˈpurə ˈaʎʎə paˈesə
ka saˈvamə ˈfattə dduˈʃjentə ˈmɛtrə ʃtaˈvamə a dduˈʃjentə ˈmɛtrə saˈvamə ˈeva ˈallə paˈtre ˈndzomma ˈɛkkə nu ʃtaˈvamə ˈallə paˈtre ʧə dəˈʃevanə lə paˈtre ˈdiʃə ki e kˈkella? ˈkella ˈenə ləˈʧja də llə paˈtre ˈkaʃpita ˈmankə ˈfossə allatˈtatə ˈallə paˈtre aˈpwo i inˈtantə ˈlokə so nˈnata e ˈlokə mə so ˈʃtata e ˈpwo nən lə ˈsatʧə ˈprima ˈeva ˈtuttə dəffəˈrɛntə i ˈdikə ˈsɛmprə na ˈkosa ˈeva ˈtuttə dəffəˈrɛntə pərˈke ˈmoje tu ˈpjendzə na ˈkosa e lə ˈpwo fa e pˈprima tə konveˈniva a nən lə pəndˈdza ppə nˈnjɛntə ˈtantə ki tə lə faˈʃeva fa? adˈdo ˈkummə faˈʃivə ppə ffa ˈkwellə kə pənˈdzjavə?
D: Avevate gli animali?
R: nɔ aˈpwo ˈallə paˈtre tənaˈvamə tənaˈvamə ˈʧjertə kaʎˈʎinə lə kaʎˈʎinə solˈtantə e alˈlora lə kaʎˈʎinə tənaˈvamə e a nnə ˈfrwatə də ʎʎə ˈmje ʧə ˈvennə la vəˈlia də ˈfarsə nə katˈʧunə nə katˈʧunə e ʃtə ˈkwanə aˈpwo ˈeva ˈfemməna finˈke tˈtantə ˈvennə ka ʧ aˈveva ʧ aˈveanə ˈnaʃʃə ʎə katʧəˈnjeʎʎə ʎə katʧəˈnjeʎʎə e alˈlora ˈdissə ma ˈkweʃtə nən po ˈɛssə ma mo nə mətˈtemə a ffa ʎə ˈkjanə ˈjekkə alˈlora ˈkwandə naʃˈʃjerənə ʃtə ˈkjanə ˈevanə ˈʧinkə ˈsɛj mo i ˈmankə mə rəˈkɔrdə ˈprwoprja ˈkwanta ˈevanə ma ˈʧinkə o ˈsɛj ˈevanə ˈnatə ˈlokə a tte ˈdatʧə na tsəpˈpetta də ˈlattə nəkˈko də ˈpanə a mˈmullə pə fˈfaʎʎə maɲˈɲa nnˈeva ˈkummə a mmo ka mo ˈsiʃtə ʧə ˈkompranə lə krokˈkettə ˈallə ˈjattə anˈtannə alləˈʃi ˈeva ˈkiʎʎə ˈpɔvərə animaˈlutʧə ˈpikkulə s alləkˈkavanə lə ˈlabbra a nəkˈko də ˈlattə ke ʧə məttaˈvamə alˈlora ˈdiʃə ma mo ˈunə təˈneva n aˈmikə ˈdiʃə tə ˈsɛrvə nə ˈkwanə ka te ʎə ˈdɔngə ka ˈjavə ˈnatə ˈlokə a mme ˈjavə ˈnatə ʎə katˈʧunə e mo mə ʎə ˈlessə ləˈva ˈmika ˈpɔttsə alləˈva ˈʧinkə o ˈsɛj ˈkjanə nɔ? ˈunə a ˈunə ˈunə a nnˈarə ˈunə a nnˈatə e aˈve a kə ffa pə fəˈniʎʎə də ˈdaʎʎə ʃtə ˈkjanə ka nən ʎə vəˈleva nəˈʃunə ka ʧ aˈvevanə ˈpurə da a mˈmaɲɲa ʧaˈvevanə vabˈbɛ ˈdissə ma mo ˈkeʃta a nnˈavətrə ˈjannə ʧə nə fa nˈatə ˈʧinkə o ˈsɛj ˈtosə e l’atʧərˈre ˈtosə e l’atʧərˈre aˈpwo sə nˈeva lasˈsatə ˈunə ˈsulə pə nnu aˈpwo ʎə ˈpwatrə ˈmje ʧə dəˈʃeva paʃkwaˈli nə si lasˈsatə ˈunə ˈsulə e ssə ˈkwissə s amˈmala? rəmaˈnemə ˈpurə ˈsendza ˈkwanə! e s amˈmala ˈenə ˈpurə ʎə kˈkju bˈbjeʎʎə so lasˈsatə ʎə kˈkju bˈbjeʎʎə! e kˈkwiʎʎə s amˈmala ˈkwiʎʎə kˈkju bˈbjeʎʎə nən tə preokkuˈpa ka ˈkwiʎʎə ˈbruttə nən ddzamˈmala ˈsɛmprə ˈkwellə kˈkju mˈmɛʎʎə vabˈbɛ pəˈrɔ nən dzammaˈla e nnə ʎə təˈnɛmmə aˈpwo i ˈdɔpə paˈrikkjə ˈjannə mə ʃpəˈsjattə nə lə ˈsatʧə aˈpwo a kki a fiˈni ˈkwiʎʎə ˈkwanə sə sə ʎə təˈnjerənə sə ʧə sə ʃpərˈdi s atʧəˈrjerənə ˈpurə ʎə ˈfiʎʎə ˈdɔpə atˈʧisa la ˈmamma nən lə ˈsatʧə kə faˈʃjerənə pəˈrɔ
D: Avevate gli animali?
R: nɔ aˈpwo ˈallə paˈtre tənaˈvamə tənaˈvamə ˈʧjertə kaʎˈʎinə lə kaʎˈʎinə solˈtantə e alˈlora lə kaʎˈʎinə tənaˈvamə e a nnə ˈfrwatə də ʎʎə ˈmje ʧə ˈvennə la vəˈlia də ˈfarsə nə katˈʧunə nə katˈʧunə e ʃtə ˈkwanə aˈpwo ˈeva ˈfemməna finˈke tˈtantə ˈvennə ka ʧ aˈveva ʧ aˈveanə ˈnaʃʃə ʎə katʧəˈnjeʎʎə ʎə katʧəˈnjeʎʎə e alˈlora ˈdissə ma ˈkweʃtə nən po ˈɛssə ma mo nə mətˈtemə a ffa ʎə ˈkjanə ˈjekkə alˈlora ˈkwandə naʃˈʃjerənə ʃtə ˈkjanə ˈevanə ˈʧinkə ˈsɛj mo i ˈmankə mə rəˈkɔrdə ˈprwoprja ˈkwanta ˈevanə ma ˈʧinkə o ˈsɛj ˈevanə ˈnatə ˈlokə a tte ˈdatʧə na tsəpˈpetta də ˈlattə nəkˈko də ˈpanə a mˈmullə pə fˈfaʎʎə maɲˈɲa nnˈeva ˈkummə a mmo ka mo ˈsiʃtə ʧə ˈkompranə lə krokˈkettə ˈallə ˈjattə anˈtannə alləˈʃi ˈeva ˈkiʎʎə ˈpɔvərə animaˈlutʧə ˈpikkulə s alləkˈkavanə lə ˈlabbra a nəkˈko də ˈlattə ke ʧə məttaˈvamə alˈlora ˈdiʃə ma mo ˈunə təˈneva n aˈmikə ˈdiʃə tə ˈsɛrvə nə ˈkwanə ka te ʎə ˈdɔngə ka ˈjavə ˈnatə ˈlokə a mme ˈjavə ˈnatə ʎə katˈʧunə e mo mə ʎə ˈlessə ləˈva ˈmika ˈpɔttsə alləˈva ˈʧinkə o ˈsɛj ˈkjanə nɔ? ˈunə a ˈunə ˈunə a nnˈarə ˈunə a nnˈatə e aˈve a kə ffa pə fəˈniʎʎə də ˈdaʎʎə ʃtə ˈkjanə ka nən ʎə vəˈleva nəˈʃunə ka ʧ aˈvevanə ˈpurə da a mˈmaɲɲa ʧaˈvevanə vabˈbɛ ˈdissə ma mo ˈkeʃta a nnˈavətrə ˈjannə ʧə nə fa nˈatə ˈʧinkə o ˈsɛj ˈtosə e l’atʧərˈre ˈtosə e l’atʧərˈre aˈpwo sə nˈeva lasˈsatə ˈunə ˈsulə pə nnu aˈpwo ʎə ˈpwatrə ˈmje ʧə dəˈʃeva paʃkwaˈli nə si lasˈsatə ˈunə ˈsulə e ssə ˈkwissə s amˈmala? rəmaˈnemə ˈpurə ˈsendza ˈkwanə! e s amˈmala ˈenə ˈpurə ʎə kˈkju bˈbjeʎʎə so lasˈsatə ʎə kˈkju bˈbjeʎʎə! e kˈkwiʎʎə s amˈmala ˈkwiʎʎə kˈkju bˈbjeʎʎə nən tə preokkuˈpa ka ˈkwiʎʎə ˈbruttə nən ddzamˈmala ˈsɛmprə ˈkwellə kˈkju mˈmɛʎʎə vabˈbɛ pəˈrɔ nən dzammaˈla e nnə ʎə təˈnɛmmə aˈpwo i ˈdɔpə paˈrikkjə ˈjannə mə ʃpəˈsjattə nə lə ˈsatʧə aˈpwo a kki a fiˈni ˈkwiʎʎə ˈkwanə sə sə ʎə təˈnjerənə sə ʧə sə ʃpərˈdi s atʧəˈrjerənə ˈpurə ʎə ˈfiʎʎə ˈdɔpə atˈʧisa la ˈmamma nən lə ˈsatʧə kə faˈʃjerənə pəˈrɔ
(00:00)
R: quando ero giovane non stavamo dentro il paese perché io sono di San Donato ma stavamo all’uscita del paese dove finivano le case e cominciava ogni tanto una casa e stavamo due tre case lì dove abitavano due vecchi e c’era poi solo la nostra famiglia poi quando arrivava la domenica stavamo tutti in famiglia perché fuori non ci si andava in campagna a fare qualcosa e quando avevi pulito la casa, facevi a mangiare e poi si usciva e si andava dentro il paese dove c’erano le amiche, incontravi qualcuno, ora è tutta un'altra cosa ma prima le cose andavano in quel modo, dovevi stare lì e prima che il sole si nascondeva, che calava dovevi rientrare e non potevi mica startene fuori fino a che guardavi l’orologio e chi te lo dava un orologio anzi, ce l’avevamo anche un orologio al comune, ancora ce l’abbiamo e non sai come è preciso. Poi quando sta per calare il sole dobbiamo andarcene sennò poi mamma si arrabbia sennò poi papà, al padre non è che non importava ma c’era mamma che pensava a farci le belle litigate tipo ti ho detto che dovevi ritornare e non sei venuta, va bene, e quella era la festa che eri andata pure al paese, (02:02)
avevamo fatto duecento metri, stavamo a duecento metri, stavamo alle patrè, ecco si stavamo alle patrè, quella zona la chiamavano le patrè. Se dicevano chi è quella? Quella è Lucia delle patrè, caspita, neanche avessi allattato alle patrè, poi lì sono nata, lì mi sono stata e poi non lo so, prima era tutto differente e io dico sempre una cosa perché adesso tu pensi una cosa e la puoi fare ma prima ti conveniva a non pensarla proprio tanto, chi te lo faceva fare? Come facevi a fare quello che pensavi?
D: Avevate gli animali?
R: no alle patrè poi avevamo certe galline, le galline soltanto, e a mio fratello poi gli venne la voglia di farsi un cane e questo cane poi era femmina fino a che arrivò che dovevano nascergli i cuccioli e allora disse ma questo non può essere! Ma che ci mettiamo a far nascere i cani qui? Allora quando nacquero i cani poi erano cinque o sei, neanche mi ricordo poi quanti erano, ma cinque o sei erano nati, e dacci una zuppa di latte, un po’ di pane a mollo per farlo mangiare non era come adesso che, hai visto, comprano le crocchette ai gatti, prima era così, quei poveri animaletti piccoli, si leccavano le labbra per un po’ di latte che ci mettevamo,
(04:05)
allora magari uno aveva un amico, ti serve un cane che te lo do che sono nati i cani e me li vorrei togliere perché non posso mica allevare cinque o sei cani. Uno a uno e uno a un altro e si diede da fare per finire di darli questi cani che non li voleva nessuno, che dovevano anche dargli a mangiare, magari questa un altro anno ne fa altre cinque o sei, prese e l’uccise, poi per noi se ne era lasciato uno solo e mio padre gli disse Pasqualino ne hai lasciato uno solo e se questo si ammala? Rimaniamo anche senza cane! Come fa ad ammalarsi se è quello più bello? Ho lasciato quello più bello! E quello si ammala, quello più bello non preoccuparti che quello più brutto non si ammala ma sempre il meglio; comunque non si ammalò e lo tenemmo poi dopo parecchi anni mi sposai e non so poi che fine fece quel cane, se lo tennero, se lo persero, se uccisero anche il figlio dopo la mamma non lo so che fecero 
