D.: Mi racconti come era Cervaro quando eri piccolo?
R.: alˈːorə ...ngəmənˈʣamə ˈsɛmbə ʧərvaˈrulə nɔ… alˈːora ˈprima a tːʃərˈvarə ʧə ˈʃteva la vi ˈnɔva ke ɛ il ˈkorso ˈdelːa reˈpubːlika ˈɔdːʒə… pratikaˈmɛndə adˈːo ˈʃtanːə lə ˈskɔlə elemenˈdarə mo ʧə ˈʃteva nə monuˈmɛndə i monuˈmɛndə di keˈdutə ke atːwalˈmɛndɛ ˈɔdːʒi ʃta a san ˈpolə…ˈpjatːsa san ˈpolə ˈdove ʃta la ˈkːjesa ke atːwalˈmɛntə ˈpurə la ˈkːjisa nːə ˈʃteva ˈmesːa akːuˈʃi ma ˈʃteva rəvəˈtata ˈsɛmbə ˈalːa ˈvia kə mːəˈneva da kasˈːinə adˈːo ʃta la ˈpomba də bːenˈʣina mo sə nˈdrava…ˈdɔpə la ˈwɛrːa ko ˈbːravə krəˈʃtjanə ʎ a məˈnutə nˈgapə də lːa rədːʒəˈrja pəkˈːe sə krəˈdevənə d ˈɛsːə intelidˈːʒɛntə…e vːa ˈbːunə… peˈrɔ nːə nːɛ ˈʃtata rəˈfatːa ˈkomə ˈʃteva ˈfatːa ˈprima pəkˈːe ˈprima təˈneva ˈtutːə lə fjanˈgatə ˈfatːə də nə ˈʧirtə ˈmɔdə lə ˈprɛtə ˈtutːa ˈfatːa ˈbːɛlːa…ki s aˈɣoza ˈprima la mːaˈtina kəmˈːanːa a ʃtə poˈjesə… e vːa ˈbːunə…adˈːo ʃta f. m. abːəˈtja mo ˈlɔkə ʧə ˈʃteva ʎə ˈfurnə dːʒuˈanːə i ponətˈːirə ˈtutːə ˈkosə skarːəˈpwatə adˈːo ʎə weˈʎːunə ˈjevənə a iˈka faˈʃevənə lə kaˈpanːə…i posːaˈtimbə ˈdelːa dːʒovenˈdu ˈdeʎːi anni ʃinˈgwanda ˈɛra ˈkwiʎːə…ˈanni səsˈːanda…la vi ˈnɔva ˈɛra ˈtutːa skarːəˈpwata nː ˈɛra ˈbːɛlːa akːuˈʃi ˈprimə… adˈːo ʃta ʃːarˈːiʎːə ˈɛrənə ˈtutːə ˈkasə də ˈprɛta… adˈːo ʃta la skarˈpara mo…titˈːiʎːə… ˈkwiʎːə kə ˈvːenːə i ˈpjanːə ʧə ˈʃtevaˈtutːə lə ˈʃtesːə ˈtutːə nə dərˈːupə adˈːo i weˈʎːunə ˈjevənə a patˈːsja… arˈːɛtə n ʤə ˈʃtevənə ˈtutːə ki peˈlatːsə…ˈɛra ˈtutːə a ˈvːiɲːa ˈtɛrːa adˈːo la ˈdːʒɛndə ʧə kamˈbava ʧə maɲˈːava…pəkˈːɔpːa ˈaʎːə ˈtrivjə lə ˈʃtesːə ʎə ˈtrivjə saˈria adˈːo ʃta ʎə ˈmidəkə mo…ˈvia ˈtrivjo…ˈlɔkə n ʤə ˈʃteva ˈnjɛndə lə ˈʃtesːə ˈtutːə ˈkəlːə ˈkasə su ˈnːatə ˈneʎːi ˈanːi sətˈːanda ˈfine ˈanːi sətˈːanda ˈanːi…akːuˈʃi…pəkˈːe ˈkesːə ˈɛrənə ˈtutːə ˈdːʒɛndə k abːəˈtjavənə ˈdendə lə kasəˈputələ…i ˈmidəkə s. faˈʃeva ʎ ambulaˈtɔrjə adˈːo ʃta mo ʎə ˈsidis ka ˈprima ʧə ˈʃteva na ˈkasa də ˈnɔnːəma maˈrjutːʃa nˈdɛngə ˈspitːʃə sə kjaˈmava pə sːopranˈːomə e fːaˈʃeva ʎ ambulaˈtɔrjə ˈlɔkə ˈdendə na ʃtanʣəˈtɛlːa e ˈɣisːə abːəˈtjava ai poˈlatːsə adˈːo ˈabːəta f. bːoˈnanəma prəfəsˈːorə f. i ˈprɛsədə abːəˈtjava alˈːɔkə nˈgɔpːa e kːaˈlava kə lːa bːərʣəˈtɛlːa ˈsia ˈjːeva fəˈʃɛnːə lə ˈvisətə ˈtutːa la ˈdːʒɛndə ˈfɔrə…nːɔ ˈkːome mːo ka ˈʃta la ˈsala d atˈːesa la ˈsala d aˈspɛtə ˈprima ʧə ˈʃteva i dːʒorˈdinə ˈfɔrə alːˈarja ˈfina d eˈʃtatə e dːə ˈvirnə tə faˈʃeva lə səˈringə nˈgɔpːa la fəˈnɛʃtra… mə na ˈfatːə a mˈːe də səˈringə ˈlɔkə nˈgɔpːa…
D.: E le scuole dove le facevate?
R.: lə ˈskɔle ˈprima nː esiˈʃtevənə a tːʃərˈvarə ˈʃtevənə…ˈʃtevənə lə ˈskɔlə priˈvatə… ˈdendə lə ˈkasə sə faˈʃevənə lə ˈskɔlə…lə ˈskɔlə ˈkeʃtə su mːoˈdɛrnə a ˈikːə a tːʃərˈvarə pəkˈːe ˈlɔkə ˈprima ʧə ˈʃteva i monuˈmɛndə peˈrɔ lə ˈskɔlə ʧə ˈʃtevənə lə ˈʃtesːə afˈːjangə ma nə nː ˈɛrənə akːuˈʃi…ˈkelːə…ˈkeʃtə də mo… ˈkeʃtə su.. kə sːu… ʧəngwanˈdanːə səsːanˈdanːə ka ʧə ˈʃtanːə nː ɛ ka ʧə ˈʃtanːə asˈːaə… ka ˈprima le ˈskɔle ʧə ˈʃtevənə ˈkelːə ˈaʎːə sprəˈmware ˈalːa kamˈbaɲːa alːˈakːwa ˈkandəda… ˈoɲːi ˈdːzɔna təˈneva le ˈskɔle ˈsɛjə… a tːʃərˈvarə ˈʃtevənə ˈsulə ˈkisːə də ʧərˈvarə… mo ˈvinːə ˈkiʎːə ˈdəlːa kamˈbaɲːa pəkˈːe alː ˈakːwa ˈkandəda n ʤə ˈʃta ˈkːju a ˈnːoʃə roˈmana n ʤə ˈʃtanːə ˈkːju ˈaʎːə sprəˈmware n ʤə ˈʃtanːə ˈkːju a ˈsːanda maˈria madːaˈlɛna pəsˈːotːə a tːe nʤə ˈʃtanːə ˈkːju…ˈprima ˈoɲːi ˈdːzɔna təˈneva le ˈskɔle…ˈsulə ʎ aˈsilə ˈɛra rəʃˈtritːə ka ʧə ˈʃtevənə lə ˈmɔnəkə nən ˈɛra ˈkomə ɛ mːo…ˈprima ˈʃtevənə lə ˈmɔnəkə a ˈfːa ʎ aˈsilə a tːʃərˈvarə…kaˈpi..ˈisːa pəsˈːotːə ˈɛra ˈtutːa kamˈbaɲːa ˈikːa adˈːo ʃta mo ʃta ˈkasa ˈkeʃta ˈɛra ˈtutːa kamˈbaɲːa ˈtutːə ˈgrwanə la ˈdːʒɛndə ʧə faˈʧeva lə ˈrwanə lə ˈbːɛʃtjə… ˈkwində ˈaʎːə ˈanːə ʧənˈgwanda ˈaʎːə ˈanːə səsˈːanda ʧərˈvarə ˈɛra pəvəˈriʎːə dəˈʃemə…ma sə ˈʃteva ˈmɛʎːə ˈprima kə mːo ka sə kamˈbava ˈmɛʎːə alˈmenə ʧə maɲːaˈvamə lə paˈtanə ˈbːɔnə…ˈkapə kaˈʃtiʎːə ɛ ˈkːapə kaˈʃtiʎːə…ˈkapə kaˈʃtiʎːə ɛ dːo ʃta la ˈkːjisa ˈmadrə la ˈkːjisa madˈːʒorə…ˈlɔkə mo ɛ nːə ˈpukə ˈkːju pːəˈlitə nə ˈpukə ˈkːju rːəˈfatːə ma ˈprima ʧə ˈʃtevənə i dərˈːupə kə sːə vəˈdevənə ka mo ˈʃtanːə ˈtutːə abːəʎˈːwatə da ˈkəlːə nʣaˈlatə d ˈɛdəra ˈlɔkə…ˈlɔkə ˈpurə ˈɛra na ˈkosa adˈːo lə kria…i weʎˈːunə sə rətrəˈvavənə i pomeˈridːʒə pə ˈfːa i kombatːiˈmɛndə ˈdjɛlːa ˈkondrə san ˈpolə…la ˈdjɛlːa ɛ adˈːo ʃta ʎ aˈsilə mo…la pərˈtɛlːa la ˈkjusa… ˈkwesːə ˈɛra la ˈkɔsa ˈnɔʃtra ˈprima da waʎˈːunə n ʤə ˈʃteva njend ˈotə…nːɛ ka tənaˈamə ˈtanda ˈkosə lə makəˈnetːə i komˈbjutɛr lə patːsjaˈrɛlːə…ˈlɔkə nˈgɔpːa na ˈdːzɔna ɛ rːəˈmaʃta alːanˈdika…paˈrekːjə ˈkɔsə su kːaɲˈːatə pəkˈːe a ˈpːartə pəsˈːotːə ki a rimoderˈnatə la ˈkasa ki a rəˈfatːə ki a rəˈditːə ˈtanda ˈkose su kaɲˈːatə ˈpurə ˈlɔkə nˈgɔpːa…nə ˈpukə ˈkːju pːəsˈːotːə adˈːo ˈʃteva adˈːo ʃta anˈgora mo la ˈkasa di ˈmidəkə m. bːoˈnanəma mo ʧə ˈʃtanːə i ˈfiʎːə ˈlɔkə ˈpurə ˈanːə rimoderˈnatə ma ˈprima ˈɛrənə ˈkːju ˈbːɛlːə ˈkəlːə ˈkwelːə pəkˈːe ˈsotːə lə ˈʃtanʣə ˈtutːə ˈfatːə də nə ˈʧirtə maˈnɛra…
e ˈtːanda ˈkose ˈbːɛlːə…ɣɛ mo ʧə so ˈʃtatə alˈːɔkə da waʎˈːonə pəkˈːe patːsjaˈvamə kə i ˈfiʎːə ˈtanda ˈkosə…e pːurˈtrɔpːə ʧərˈvarə ɛ kːaɲˈːatə ˈpurə ˈɣisːə kə la ˈwɛrːa ˈɛra na ˈkosa kə ʎː ˈanːi noˈvanda ɛ ˈnː ota ˈkosa…peˈrɔ ˈɛra ˈmɛʎːə ˈprima kə ˈmːo alˈmenə ˈprima ʧə jaˈamə a fːrəˈga i fəˈnukːjə jaˈamə a fːrəˈka lə ʧəˈrazə…tu ˈridə…ma ˈkwesːə ˈɛra la ˈkɔsa ˈbːɛlːa a fːrəˈka fəˈnukːjə də ˈvirnə e le ʧəˈrazə d eˈʃtatə ma ˈsɛnʣa ˈmaj ˈrombə lə ˈpjandə peˈrɔ…sə kamˈbava ˈpurə kə ˈkːwelːə…ʧə
bːəaˈvamə l ˈakːwa di ˈfusːə ˈikːa pəsˈːotːə ˈalːa ˈkasa ˈtia
e ɣanˈgora kamˈbame mo ʧə bːəˈvemə l ˈakːwa ˈbːɔna la paˈgamə e ˈʃtemə ˈmalə e ˈvːidə tu ˈkomə ˈkaspəta ˈema fa…pu a tːʃərˈvarə ʧə ˈʃteva nə ˈswakːə d artidːʒaˈnatə ˈprima ˈprima… ʧə ˈʃtevənə tre ˈkwatːə skarˈparə ˈʃtevənə ˈsɛtːə ˈɔtːə faləɲˈːamə ʧə ˈʃtevənə nə ˈswakːə də fərˈːarə muraˈturə…ˈtandə ˈkosə kə mːo n ʤə ˈʃtanːə ˈkːju pəkˈːe la ˈdːʒɛndə ɛ dːəvənˈdata moˈdɛrna e i skorˈparə nːi ɔ ˈfa ˈkːju nːəˈʃunə i muraˈturə sə ne ˈtruvənə ˈpukə pəkˈːe kə lːa ˈkrisə kə tːʃə ʃta n ʣə fa ˈkːju ˈnːjɛndə e…i weʎˈːunə kə ˈjevənə ˈsotːə paˈdronə kə sː abːəˈskwavənə dːu treˈʃində ˈlirə la sətːəˈmana ˈforʦə ˈpurə ˈaʎːə ˈmesə…
kalkuˈlɛnːə ka ɣɛ təʎˈːeva diˈʃɔtːə ˈmila e t:ʃinguˈʃində ˈlirə ˈaʎːə ˈmesə a ˈfːa ʎə pitˈːorə kə lːa bːoˈalma də p. t. kə ˈtːsi b. r. ˈtutːa ˈdːʒɛndə k ˈanːə mbaˈratə kə mːo n ʤə ˈʃtanːə ˈmangə ˈkːju ˈkwində ˈkiʎːə k ˈanːə rəˈmaʃtə ˈsemə nu…ma la dːʒuvənˈdu də ˈujə ˈmangə fa ˈtanda ˈkosə pəkˈːe n ʤə ndəˈrɛsːa ˈkːju də ˈtantə ˈvanːə trəˈvɛnːə ˈsulə ʎə ˈbːwarːə lə makəˈnetːə ˈgratːə e ˈvːinʤə…ˈtutːə ˈkəlːə ˈkose ˈbːɛlːə də nːa ˈvɔta su skumˈbarsə a ˈmːanə a ˈmːanə… ˈprima ʧə ˈʃtevənə ˈtandə ˈswandə a tːʃərˈvarə ʧə ˈʃteva i ˈfukə də sandanˈdonjə ʧə ˈʃteva… a nːaˈtalə ʧə mətːaˈamə ˈdendə i riˈunə sə iˈkava a karˈːɔtːʃə…a karˈːutːʃə pratikaˈmɛndə sə mətˈːevənə tre ˈnːuʃə nˈdɛrːa e una nˈgɔpːa e ˈsːotːə sə faˈʃevənə tre ˈkwatːə bːiˈrilːə kjaˈmaməʎə akːuˈʃi ˈja e ˈsːotːə ʧə sə məˈtːevənə lə ˈdiʃə lirə ˈkwindəʃə lirə ʧənˈgwanda ˈlirə səsˈːanda ˈlirə e dːa lənˈdanə kə nˈːota ˈnoʃə sə məˈnava ki skarːətˈːʃwava ˈtutːə ˈkose sə frəˈkava ˈkwelːə kə tːʃə ˈʃteva ˈsotːə…nɔ fːrəˈkava vənˈʤeva…frəˈka ɛ nˈːota ˈkosa a tːʃərˈvarə…pu ʧə ˈʃteva ʎə ˈbːatːi ˈretə i ˈbːatːi ˈmurə kə pratikaˈmɛndə sə faˈʃeva na ˈretə a ˈvːində ˈtrɛnda ʃənˈdimətrə da nːə ˈmurə e nːu kə lːə ʧənˈgwanda ˈlirə o lə ˈʧində ˈlirə manːaˈvamə nˈfatːʃa ˈaʎːə ˈmurə ki ˈjeva ˈkːju vːəˈʧinə a ˈkːela ˈlinea sə kjaˈmava la ˈretə vənˈʤeva kwelːə kə ʎː ˈotə məˈnavənə kaˈpi…pu ʧə ˈʃtevənə…ˈtanda ˈkose sə fəˈʃevənə ˈprima…pu ˈʃteva ʎ albəˈronə a san ˈpolə k anˈgora mo eˈsiʃtə…ˈlɔkə d eˈʃtatə e dːə ˈvirnə ʧə ˈʃteva lə ˈʃtesːə la ˈkrikːa də san ˈpolə adˈːo s arːawˈnevənə i pomeˈridːʒə sə faˈʃeva ˈfruʃːə e pːrəˈmɛra a ˈkːartə a mːatˈːsitːə a ˈsːɛtːə e ˈmːizə pəkˈːe ˈlɔkə ʧə ˈʃteva na tratːuˈria adˈːo ʃta mo l adːʒenˈʣia imːobːiˈljarə e ˈlːɔkə ki vənˈʤeva sə ˈjeva akːatˈːa la ˈbːirːa la pasːaˈtɛlːa…sə faˈʃevənə ˈtanda ˈbːɛlːə ˈkosə…ʎ oraˈtɔrjə… ʎ oraˈtɔrjə esiˈʃteva ˈmːanə a dːɔn a. ʣ. i ˈprɛwtə kə tːʃə ˈʃteva neʎː ˈanːə səsˈːanda lə ˈʃtesːə i weʎˈːunə ˈʃtevənə ˈsɛmbə ˈikːə atˈːɛrːa ˈaʎːə foˈmosə komˈbetːə ˈkomə anˈgora mo ʧə ʃta ma nə nː ɛ ˈkːju afːolˈːatə ˈkome a nːa ˈvɔda pəkˈːe mo sə ˈjɔka ˈmːizə la ˈvia sə ˈjɔka ˈmːizə la vilˈːetːa sə ˈjɔkənə a ˈtːanda ˈpartə…pu ɛraˈamə ˈpure ˈkːju dəspətˈːusə a tːʃərˈvarə tənaˈamə pɛr ɛˈsɛmbjə bːafˈːonə la ˈwardja n. pətəˈtonə sopranːomiˈnatə akːuˈʃi pəkˈːe ˈoɲːə ˈvːɔta kə kːamːəˈnjava spaˈrava nə ˈpukə e nːu ʧə dəvərtaˈamə kə ʃtə ˈvidːʒələ pəkˈːə i faʃaˈame i dəˈspitːə… pɛr ɛˈsɛmbjə faʃaˈame lə ˈpɔrtə ˈmːizə la vilˈːetːa adˈːo mo ʃta ʎə ˈkjɔskə i maˈrales e ikaˈvamə ˈlːɔkə ˈmːizə e
ˈkːisːə sə ngatˈːsavənə ka ˈdiʃə ka rːənjaˈamə lə ˈpjandə e tːʃə vəˈlevənə fa la ˈmulta…ma ˈfja la ˈmulta e kːi la ˈpaga nʤə ˈʃtevənə ˈmangə i ˈsɔldə pə kːamˈba ˈpjagə la multa…pu ˈkwandə ˈɛra i ˈtimbə ˈdəlːə ˈʎivə la vənˈdeɲːa ˈbːɛnə o ˈmalə ˈtutːə ˈkwandə tənaˈamə nə ˈpitːsə də ˈtɛrːa…alˈːora ki ˈjeva ki ˈnɔnːə ki ˈjeva ki ˈʦiə nˈgɔpːa ʎ ˈasənə i ˈʧutːʃə lə karˈːetːə…ai ˈtimbə də ˈʎivə sə ˈjeva nˈgɔpːa la mənˈdaɲːa ˈpriʃtə…ɣɛ pɛr ɛˈsɛmbjə mə rəˈkɔrdə ˈkwandə ˈjeva a rːəˈkɔʎːə lə ˈʎivə kə ˈnːɔnːəma kə ˈtːsiəmə ˈndɔnjə bːoˈnanəma ˈsakːə ˈrutːə i kjaˈmavənə la maˈtina ˈʦi ˈndɔnjə prəpaˈrava ʎə ˈfukə kə nːa frəsˈːora…la paˈdɛlːa…ˈnera ˈkelːə də nːa ˈvɔta ˈvɛkːjə ʧə mətˈːeva lə ˈpanə amːəlˈːatə lə pəmːaˈdɔrə e nː ˈota ˈkosa ˈdendə kə nːə mːə so ˈmːaj rəkurˈdatə kə ˈrːɔbːa ˈɛra peˈrɔ ˈkwelːə ˈɛra la kulaˈʦjonə di vikːjaˈriʎːə la maˈtina… ˈprima də ji ˈalːə ˈʎive ˈalːə ˈʧingə ʧ avaˈama maɲˈːa ˈkwelːə…
pu ʧə mətːaˈvamə kə ʎː ˈasənə ˈprima lə ˈʃtradə n ʤə ˈʃtevənə aˈvivə i ʦəmˈbɛnːə ʦəmˈbɛnːə ˈmːizə ˈaʎːə dərˈːupə ˈmːizə a ˈtːutːə sːə ˈpritə…jaˈamə ˈlːɔkə nˈgɔpːa s arːəˈvjava pə lˈː ɔtːə sə ngəmənˈʣavənə a rːəˈkɔʎːə lə ˈʎive…pu ʧə ˈʃteva la kolatˈːsjone dːʒornaˈljɛra sə maɲˈːavənə pəpaˈrulə arːəˈʃtitə kə lːə ˈpanə ˈfatːə də ˈkasa ˈtutːa ˈrɔbːa kasaˈretːʃa n ʣə ˈjeva akːatˈːa lə fərˈmadːʒə n ʣə ˈjeva akːatˈːa lə pəmːaˈdɔrə…la ˈpaʃta n ʣ akːatˈːava sə faˈʃeva…e ˈdːɔpə a ˈmːiʦə ˈjurnə ʧə mətːaˈamə ˈlɔkə nˈgɔpːa lə ˈpritə apːiːtːʃaˈamə ʎə ˈfukə kə lːə ˈfraskə ˈsekːə də ˈʎive ʧə mətːaˈamə a mːaɲˈːa e s arːakːunˈtava ˈkːju o ˈmenə ˈbːɛnə ˈsɛmbə ˈdəlːa ˈwɛrːa…ka i vikːjaˈriʎːə ˈkwesːə faˈʃevənə… tə rəˈkurdə ˈkwelːə ˈkwandə ʃtaˈvamə ˈmːanə ai təˈdiskə ka ʧə frəˈkavənə lə ˈpɛkura lə gaʎˈːinə ˈpɔvərə ˈkwiʎːə ka ʎə fuʃəˈlinːə ˈmːizə la vilˈːetːa ˈkwelːə kwəlː ˈotə e ˈtutːə sːə ˈʃtɔrjə s arːakːunˈdavənə… e ˈdːɔpə fəˈnutə də maɲˈːa sə rəngəmənˈʣava a rːəˈfa lə ˈʎivə ˈkwandə ˈɛra na ˈʧirta ˈora sə ngəmənˈʣavənə a ˈrːeɲːə lə sakˈːetːə sə karəˈkava i ˈʧutːʃə pəkˈːe ˈprima lə ˈmakənə nə n ʤə ˈʃtevənə i korːətˈːiʎːə e sːə rətərˈnava ˈalːa ˈkasa…e ˈalːa ˈkasa la ˈsera ke fːaˈʃivə ˈmika ʧə ˈʃteva la televiˈsjonə ˈkwesːə… tə mətˈːivə vəˈʃinə i fəkaˈriʎːə e tə mətˈːivə a rːakːunˈda adːəˈmanə k aˈviva fa sə jaˈvamə se kːjəˈveva nə n kjəˈveva ˈkwalə ˈlɛnʣa s aˈveva fa ki pəˈtava ki faˈʃeva… e lːa ˈsera kə tːə mjaɲˈːavə lə ˈʃtesːə ˈkwelːə k avanˈʣava nˈgɔpːa ʎə ˈʎivə mətˈːivə nˈgɔpːa i tovəˈlinə lə rəskalˈːjavə…la mineˈʃtrina tə pəˈtivə maɲˈːa ma nə ˈnːɛ ka tə maɲˈːavə la ˈrɔbːa ˈkome ˈujə…pu la dəˈmenəka sə faˈʃeva ˈfɛʃta sə faˈʃeva la ˈpaʃta in ˈkasa sə faˈʃevənə lə fetːutˈːʃinə s atːʃəˈdeva i pəlˈːaʃtrə ki təˈneva ˈtanda ˈkosə lə pəˈteva ˈpurə fa pu a nːaˈtalə sə faˈʃeva ʎə ˈpurkə ˈɛra ˈtutːa na kaˈtena…ngəmənˈʣjavə kə lːə ˈʎivə pu ʎə ˈpurkə lə saˈsitːʃə…pu məˈneva l eˈʃtatə ngəmənˈʣjavə a ˈmːɛtə lə ˈgrwanə ˈkwesːə la vənˈdemːja… la vənˈdemːja ˈpurə ˈɛra n ˈota ˈkosa ˈbːɛlːa a tːʃərˈvarə vəˈdivə ˈtutːə sːə karːətˈːɛlːə ˈkjenə də sːə kəfaˈnɛlːə də nːa ˈvɔta ˈkjenə d ˈuva…i peˈrində
kə sː ajˈtwavənə ˈɣisːə fra ˈɣisːə…ˈanʣə ˈprima ˈprima ɣɛ lə so ˈfːatːə da waʎˈːonə kə nːa ˈsɔra də ˈnɔnːəma… ʦi ləˈvrutːʃa alː ˈakːwa ˈkandəda sə kjaˈmava elˈvira ləˈvrutːʃa pəkˈːe pu sə faˈʃeva ˈsɛmbə na ˈvia də ˈmɛdːzə kaˈpi…ˈsulə […]
e nːu l ˈuva la pəʃtaˈamə k i ˈpidə nu ʃə dəvərtaˈamə a fːa ˈkwelːə mo ˈvatːə a kːaˈpi ː sə tːʃ i lavaˈamə n ʤ i lavaˈvamə peˈrɔ lə ˈvinə ʧə lə bːəaˈvamə lə ˈʃtesːə ˈɛra ˈbːunə peˈrɔ la pasˈːjonə ˈnɔʃtra ˈkelːa ˈɛra ʧə mətːaˈamə alˈːɔkə ˈdendə tre ˈkwatːə waʎˈːunə e pːəstjaˈvamə pəstjaˈvamə finekˈːe nə n ʣə faˈʧeva…nː ɛ ˈkome ɛ mːo ʧə ʃta ʎə ˈtɔrkjə ʧə ʃta ˈkwelːə la zgapːəlaˈtriʧə… ˈprima sə faˈʃeva ˈtutːə a ˈmːanə e vːəˈdivə ki təˈneva la posːibːiliˈta d arːəˈvja ˈnːanʣə la kanˈdina kə ʎː ˈasənə k i ˈʧutːʃə i korːətˈːiʎːə ˈʃtivə ˈkɔmːədə a skarəˈka a fːa e ˈdːiʃə peˈrɔ ki nɔ t aˈvia ngulˈːa ˈtutːə ˈkwelːə nˈgɔpːa ʎə ˈkwapə faˈʃevənə ˈkəlːa ˈkɔsa la ˈspara sə la mətˈːevənə ˈsotːə pə n ʣə fa ˈmalə… la kasˈːetːa e tːə… ˈjivə nˈgɔpːa la kanˈdina a mːaʧəˈna a fːa ˈtutːə ˈkosə…pu n ˈota ˈkosa ˈbːɛlːa kə mːə rəˈkɔrdə ka sə mətˈːevənə l ˈɔva ˈsotːə lə ˈgrwanə pə sːə lə fa mandəˈne pəkˈːe i friguˈrifərə n ʤə ˈʃteva ˈprima nɔ…ˈprima ki faˈʃeva lə ˈgrwanə asˈːaə lə mətˈːeva ˈdendə ˈaʎːə ˈfuʃtə ˈtipə lə ˈvotːə ˈkwelːə ˈdəlːə ˈvinə e pːu ki təˈneva lə gaʎˈːinə asˈːajə e lː ˈɔva asˈːajə sə mətˈːevənə ˈmːiʦə lə ˈgrwanə in ˈmɔdə ka sə mandəˈnevənə akːuˈʃi diˈʃevənə ʎ anˈdikə pəkˈːe purˈtrɔpːə lə gaʎˈːinə ˈprima lə faˈʃevənə l ˈɔva…mo n ʣə ˈfanːə ˈkːju pəkˈːe ki sa kə ˈrːatːsa də maɲˈːa sə ˈfanːə ˈkwesːə…ˈprima ˈdiʃə ka ˈɛrənə ruˈspandə sə maɲˈːavənə i ˈʃuʃə ˈmːizə la ˈtɛrːa lə granˈːinjə ˈkwelːə də ˈkasa nːɔ lə granˈːinjə akːatˈːatə ˈaʎːə məˈrinə…ʎə məˈrinə saˈria ˈkomə ʎːə mənˈdanə adˈːo sə ˈpɔrtənə lə ˈkɔsə lə ˈʎivə…il franˈdojo ma nu i kjaˈmamə i mənˈdanə ka ɛ ˈkːju ˈbːiʎːə a rəˈmaʃtə akːuˈʃi…adˈːo ˈvja ˈaʎːə mənˈdanə a mːaʃəˈna kwand ˈuʎːə si ˈfːatːə…siˈkundə ˈkomə a məˈnatə la jərˈnata trendaˈtre a kːwinˈdalə kwaˈranda…i so ˈfːatːə nə ˈlitrə dːu ˈlitrə ˈsja…ˈkwelːə ˈmiə ɛ ˈkːju ˈbːunə ˈkwelːə ˈtiə ɛ ˈkːju mːalaˈmɛndə e ˈsːɛmbə la ˈsɔləta ˈʃtɔrja…ʧərˈvarə təˈneva l anːəmːəˈnata pə lː ˈuʎːə na ˈvɔta pəkˈːe vɛraˈmɛndə ʧə ˈʃteva l ˈuʎːə ˈbːunə a tːʃərˈvarə e kːji nə nʤə məˈneva…ʧə məˈnevənə da pidəˈmondə da kasˈːinə akːatˈːa pəkˈːe sə faˈʃevənə ˈtanda ˈbːɛlːə ˈkosə mo ˈpurə ˈkesːa…ki lə tɛ sə lə fa pə sːe kokːəˈdunə kə lːə tɛ ko ˈpːjanda də ˈkːju ko vːəkːjaˈriʎːə k anˈgora a rəˈmaʃtə sə lə ˈkɔʎːə e ˈkːwelːə də ˈkːju sə lə ˈvenːə i pojˈsanə a kːi ʎə kunˈvinə e ʎːə ˈpjaʃə la ˈrɔbːa kasaˈretːʃa ˈkɔsə sə l akˈːatːa mo ˈʃtja a warˈda…ˈprima ˈɛrənə ˈsɔldə mo su tːʃənˈtisəmə ma la ˈʃtesːa ˈkosa ˈkwelːə kə
ɣɛ ɣɛ ˈunə sə lə ˈmaɲːa e sːə lə ˈbːevə alˈmenə ʧə maɲˈːamə anˈgora ko kːusaˈrɛlːa kə ˈunə sa ka sə fa anˈgora ˈnːandə la ˈkasa…pu k ˈotə ʧə pɔ ʃta a tːʃərˈvarə də ˈbːiʎːə…
D.: L’infiorata? Tu quando hai cominciato a farla?
R.: ˈɛkːə l infjoˈrata ˈpurə ɛ nːa tradiˈtːsjonə ˈvɛkːja a tːʃərˈvarə ma l infjoˈrata ˈprima sə kjaˈmava la ʃːənˈːjata a tːʃərˈvarə…nə n ʣə faˈʃevənə ʎə ˈfjurə nˈdɛrːa ˈkome mːo pratikaˈmɛndə adˈːo pasˈːava i sonˈdisːəmə sə mətˈːevənə lə lənˈʣɔra ˈtutːə dekoˈratə ʧə ˈʃtevənə ˈtutːə tapˈːitə ˈfatːə a ˈmːanə dalːə
vəkːjaˈrɛlːə kə lːa ˈfatːʃa də dːʒəsəˈkriʃtə k i ˈkwaləʃə l ˈɔʃtja ˈtutːə tapːətˈːsatə ˈbːɛlːə pəkˈːe ˈprima a tːʃərˈvarə ʧə ˈʃteva nə ˈswakːə də ˈdːʒɛndə kə sːaˈpeva rikaˈma kə sːaˈpeva fa ˈtutːə sːə ˈkosə…pu sə mətˈːeva nə bːoˈʃtonə kə ˈtːutːə lambaˈdinə ˈtipə n apːaratˈːsjonə oɲˈːunə aʎːə bːoləˈkonə ˈsiə ˈkwandə pasˈːava dːʒəsəˈkriʃtə… pəkˈːe ˈprima l apːaratˈːsjonə nən esiˈʃteva a kːi ˈtimbə no…e ˈoɲːə rːiˈonə adˈːo pasˈːava i sonˈdisːəmə la prədːʒəsˈːjonə sə faˈʃevənə ˈtutːə ʃtə ˈbːɛlːə ˈkosə…peˈrɔ ˈkwandə pasˈːava dːʒəsəˈkriʃtə n ʤə ˈʃtevənə i tjepˈːitə n ˈdɛrːa ˈkome mːo sə itˈːjavənə i ˈfjurə ˈtutːə amːəˈskjatə ˈdendə i ʃəˈʃtinə e sːə kjaˈmava la ʃːənˈːjata a tːʃərˈvarə…ˈpɔj nel fiˈnire neʎː ˈanːi ʃinˈgwanda nə siɲˈːorə də ʃərˈvarə nˈgɔpːa san ˈpolə n ˈwanːə i məˈnɛtːə n ˈgapə dəsəɲˈːa na ˈpɛkura ma ˈkwiʎːə n ʣaˈpeva dəsəɲˈːa…akːapˈːɛtːə nə ˈkwanə ʃ i alːənˈgɛtːə n ˈdɛrːa i dəsəɲˈːɛtːə e tːʃə faˈʃɛtːə la ˈpɛkura ˈkelːa də dːʒəsəˈkriʃtə riˈsortə dəˈʃemə akːuˈʃi kə tːɛ la bːanˈdira dəlːa resurːetˈːsjonə e dːa ˈlːɔkə ngəmənˈʣɛtːə a ˈnːaʃːə l infjoˈrata də ʃərˈvarə…adˈːo ˈprima vɛraˈmɛndə pə fːa l infjoˈrata ʧə vəˈlevənə sagrəˈfiʃə pəkˈːe a ˈpːidə ˈsɛnʣa ˈmakəna kə lːə ˈbːuʃtə ˈmːanə kji lə sakˈːetːə ki na ˈkosa…ʧə ˈʃtevənə ˈkːju ˈfjurə pəkˈːe ˈprima lə ˈrɔsə ˈkwesːə ˈdendə la ˈkasa sə nə trəˈvavənə də kːju mo n ʣə ˈtrɔva ˈkwasə ˈkːju ˈnːjɛndə pəkˈːe va ˈtutːə a fːəˈni ki ˈʃtrika ki s apˈːitːʃa ki l ˈakːwa kə n ʤə ʃta kːju pə lː adːakˈːwa ˈkwesːə…ˈkwində la kəmːədəˈtja ɛ kːa ˈvja nˈgɔpːa lə mənˈdaɲːə mo kə lːa ˈmakəna t urgaˈnidːzə ˈsɛtːə ˈɔtːə waʎˈːunə ˈprima ʃə ˈʃtevənə lə ˈvɛkːjə kə fːaˈʃevənə ˈkwesːə…mo ˈgrazjə a ˈdːiə ʧə ˈʃtanːə sːi weʎˈːunə e kːuˈʃi nə ngəmənˈʣɛtːə a ˈnːaʃːə l infjoˈrata də ʧərˈvarə…ʃi sə faˈʃevənə aʎː iˈnizjə ˈkɔsə ɛlɛmenˈdarə nən ʣə faˈʃevənə də sːə tepˈːitə ˈgrusːə ˈkome mːo də ˈtrɛnda kwaˈranda ʃənˈgwanda ˈmɛtrə kwaˈdratə sə faˈʃevənə ˈjuʃtə dːu tre kːusaˈrɛlːə pətːʃəˈrelːə də dːu tre ˈmːɛtrə kwaˈdratə… kə nːə ˈpɔtːsə ˈdi sə faˈʃeva pɛr ɛˈsɛmbjə i ˈkwaləʃə kə lː ˈɔʃtja sə faˈʃeva l ˈuva pə lːə ˈvinə k arːapːrəsənˈdava lə ˈvinə peˈrɔ nə nːɛ ˈkome mːo ka sə dəˈseɲːa ˈdːʒɔtːə ʧimːabˈːuə la maˈɔnːa i pəˈtirnə ˈprima sːə ˈkosə nə lːə sapaˈamə fa e tːʃə ˈʃteva vɛraˈmɛndə ˈtanda pasˈːjonə a fːa ˈkwesːə…pu kə i posˈːa d i ˈtimbə dːʒuʃtaˈmɛndə sːa ˈdːʒɛndə va a fːəˈni ʧə ˈʃtanːə ˈkiʎːə kə ˈvːanːə arˈːɛtə kə sːu rːəˈmaʃtə aʎːə riˈunə k ˈanːə kontiˈnwatə a pːərˈta ˈnːanʣə sːa ˈkosa…i korpuˈʒdɔːmənə pu naʃˈːɛtːə ˈpurə nə komiˈtatə kə fːaˈʃɛtːə la ˈfɛʃta ˈkome la ˈfɛʃta padroˈnalə dəlːa maˈdɔnːa sə faˈʃeva la ˈbːanda sə faˈʃeva l ilːuminatˈːsjonə sə faˈʃevənə məˈni i kjenˈdantə ed ˈɛra ˈuna dəlːə ˈfɛʃtə ˈkːju ˈbːɛlːə də ʃərˈvarə ˈnʣimə ˈalːa maˈdɔnːa d i pəˈtirnə a ˈsːandə ˈʃtɛfənə ˈpurə…
D.: Ah, prima si faceva pure Santo Stefano?
R.: e ˈtːʃɛrtə ˈprima ˈsandə ˈʃtɛfənə…ɛ kompaˈdronə də ʧərˈvarə ˈnʣimə ˈalːa maˈdɔnːa d i pəˈtirnə no…ˈprima sə faˈʃeva la prədːʒəsˈːjonə sə pərˈtava nˈgɔpːa i kombəˈsandə ˈaʎːə ʧimiˈtɛːrə pəkˈːe ˈlɔkə ʃta la ˈkːjisa ndiˈtolata a
ˈɣisːə sə pərˈtava ˈlɔkə la maˈtina ˈsantə ˈʃtɛfənə la prədːʒəsˈːjonə la ˈbːanda lə vəkːjaˈrɛlːə kə pːrəˈgavənə sə faˈʃeva la ˈmesːa ˈlɔkə nˈgɔpːa pəkˈːe pratikaˈmɛndə ˈɛra la ˈfɛʃta p i ˈmurtə ˈkome ʎə dːu noˈvɛmbrə e ˈdːɔpːə la ˈsera sə rəpərˈtava ˈalːa ˈkːisa ˈsia ˈalːa ˈkːisa madˈːʒorə ˈɛra na ˈfɛʃta ˈmolto…dəˈʃemə ˈdəlːə vəkːjaˈrɛlːə sːa ˈdːʒɛndə anˈʣjana ʧə təˈneva a ˈkːwesːə no e sːə faˈʃːvənə ˈtanda ˈbːɛlːə ˈkosə ˈkomə pɛr ɛˈsɛmbjə aʎː ˈɔtːə sətˈːɛmbrə sə faˈʃevənə i ˈkjarːə a tːʃərˈvarə… pratikaˈmɛndə ˈoɲːi rːiˈonə ki mətˈːeva nˈgɔpːa i trotˈːorə ki nˈgɔpːa nə ˈkwamjə k i korˈːɛlːə ˈkwesːə faˈʃevənə lə rapːresentatˈːsjunə pɛr ɛˈsɛmbjə la maˈdɔnːa də ˈlurdə l apːaritˈːsjonə kokːəˈdunə pɛr ɛˈsɛmbjə a rapːrəsənˈdatə ˈpurə l apːariˈʦjonə də ʧərˈvarə la maˈɔnːa i pəˈtirnə la maˈdɔnːa la faˈʃɛtːə m. la ˈfiʎːa dəlːa farmaˈʃiʃta d.m. e ˈtːutːə sːə waʎˈːɔlə kə mːo su ˈgrɔsːə ˈkome mːe ˈprima faˈʃevənə ˈtanda ˈbːɛlːə ˈkosə…lə ˈsja pu ˈkomə sətˈːʃɛdə na ˈvɔta spəˈsatə nən ʤə nə tɛ ˈvɔʎːa də fa ˈkːju ˈnːjɛndə a nːəˈʃunə ki tɛ i ˈfiʎːə da kamˈba ki adː i tːsapˈːa la ˈtɛrːa ki ˈadːa da a mːaɲˈːa ˈalːə gaʎˈːinə e ˈʃtatːə ˈbːunə…ˈkiʎːə kə sːu rəˈmaʃtə dəˈʃemə a fːa ˈtanda ˈbːɛlːə ˈkosə su ˈpːukə…ʃə ʃta anˈgora…
D.: La Via Crucis pure…
R.: e la ˈvia ˈkruʧis ˈpurə ɛ nː ˈota ˈkosa də ʧərˈvarə ke ɛ ˈnːata ˈneʎːi ˈanːə ʃinˈgwanda ˈkomə diˈfatːi lasˈːɛnːə ˈtutːɛ lə traditˈːsjunə kə n ʣ ˈanːə ˈfatːə ˈsemə arːəˈvjatə a kːwaˈranda ˈkwasə…ˈkwində s avasˈːimːə ˈfatːə lə traditˈːsjunə da ˈdɔpə ˈgwɛrːa e mːo la ˈwɛrːa su sːəsːand ˈanːɛ ˈʃtemə ˈkwasə ˈlːɔkə ˈkwində ɛ ˈuna ˈdelːe ˈprime traditˈːsjunə ˈfatːə a tːʃərˈvarə ˈkesːa ˈkomə ˈvia ˈkruʧis…pu s ˈanːə agːreˈgatə ˈtutːə ˈkisːə də ʎːə paˈjisə vəˈʃinə pəkˈːe ˈkɔpja e kːuˈpjasːə ˈaʎː eˈsamə n ʣə ˈpasːə ma ˈɣisːə ˈfanːə ˈsɛmbə lə ˈkɔsə…pu ˈvanːə dəˈʃɛnːə k ˈanːə nvənˈdatə ˈɣisːə ma lə ˈkosə ˈkːju ˈbːɛlːə su ˈnːatə ˈprupjə a tːʃərˈvarə… ˈvia ˈkruʧis l infjoˈrata…ˈkomə ˈtanda ˈpajsə mo ˈfanːə ˈpurə ˈɣisːə l infjoˈrata kjaˈmaməla infjoˈrata sə sːə pɔ ˈdi peˈrɔ paˈrikːjə ˈpajsə faˈtiənə la səgaˈtura nːə ˈmːitːənə i ˈfjurə n ˈdɛrːa ˈkwesːə ɛ dːa ˈdirlə pəkˈːe ki va a vːəˈde l infjoˈrata ˈdiːʃə ke ˈbːɛlːa peˈrɔ nə n ʣa ka ˈlːɔkə ʧə ʃta la səgaˈtura e…i ˈfjurə i ˈfjurə i faˈʃemə nu a tːʃərˈvarə ka ˈemə ˈmːiʦə lə mənˈdaɲːə ˈjemə frəˈkɛnːə i ˈfjurə la ˈnɔtːə lə ˈrɔsə i ˈgːliʃənə ˈtutːə sːə ˈfjurə kə pːəˈtemə təˈne ˈikːə vəˈʃinə lə ˈkasə e… la ˈkosa ˈkːju ˈbːɛlːa ɛ ˈpːurə ˈkesːa ka ˈsia saˈpe frəˈka pəkˈːe… ma nə nː ɛ ka tə ˈdikunə ˈkokːə ˈkːosa pəkˈːe lə ˈsanːə ka pu ˈalːa ˈfinə ˈsemə ˈʃtatə nu nən ɛ ka la ˈjutə a rːəbˈːa i korːutˈːsirə o ʎə muraˈtorə pə lə ˈmetːə ˈdendə la ˈkasa…n ˈota ˈfɛʃta ˈbːɛlːa kə sːə faˈʃeva a tːʃərˈvarə pɛr ɛˈsɛmbjə ˈɛra ˈpurə ˈkelːa də sand anˈtɔnjə pəkˈːe sə pərˈtava…ka nu nə təˈnemə dːu a tːʃərˈvarə də sand anˈdɔnjə ˈunə ʃta ˈikːa e nː ˈotə ʃta nˈgɔpːa ˈaʎːə sonˈdwarjə peˈrɔ ˈkisːə su kːju mːɔˈdɛrnə ma i sond anˈdɔnjə ˈvɛrə ˈprupja anˈtikə ʃta ˈalːa ˈkːjisa ˈmadrə…ˈbːiʎːə sand anˈdɔnjə lavoˈratə
ˈkomə sə faˈʃevənə i ˈsjandə də ʃənˈgwanda səsˈːanda ˈanːə fa e lːə ˈʃtesːə n ˈota ˈfɛʃta ˈbːɛlːa ˈɛra ˈkelːa ma ˈkelːa ˈɛra la ˈfɛʃta di riˈunə la kjamaˈamə nu a tːʃərˈvarə pəkˈːe ˈoɲːə rːiˈonə faˈʃeva ˈtipə i korpuˈʒdɔmːənə ˈoɲːi konˈtrata pɛr ɛˈsɛmbjə faˈʃeva nə tovəˈlinə kaˈpitə…alˈːora sə tːu ˈvja nˈgɔpːa ˈaʎːə feˈdunə a ˈkːelːa kə ɛ paralˈːɛla a ˈvːia piˈtɛrnis pu ʧə ʃta kəlː ˈota ˈdendə ˈvia dej ˈmilːe adˈːo ʃta dːʒ. p. ˈɛkːəsə ˈvidːʒələ imbjeˈgatə komuˈnalə adˈːo ʃta tːitˈːiʎːə ˈkwiʎːə kə ˈvːenːə i ˈpjanːə ˈlɔkə ˈoɲːə rːiˈonə faˈʃeva nə tovəˈlinə ˈoɲːi ˈʃtrada də ˈkelːa faˈʃeva nə tovəˈlinə e kːwesːə faˈʃeva a ˈdːzigːə ˈdːzagə alˈːora ˈlːɔkə sə faˈʃeva i tovəˈlinə sə faˈʃeva la bːənədətˈːsjonə k i ˈswantə e pːu sə faˈʃevənə la bːənədətˈːsjonə də lːə ˈkɔfənə ˈkjeːnə də ˈpanə paˈninə ˈfatːə də ˈkasa no akːatˈːaːtə sə faˈʃevənə lə ˈkosə də ˈkasa e pːu ˈtutːə i riˈunə la ˈsera ˈjevənə ˈalːa ˈdjɛlːa adˈːo ʃta ʎ aˈsilə mo…ʧə ˈʃteva nə vəkːjaˈriʎːə kə sə kjaˈmava ˈtɔnjə i ˈruʃːə ka ˈkwisːə ˈprima na sətːəˈmana ˈprima ˈkwindəʃə ˈjurnə ˈprima ˈjeva rəkuʎˈːɛnːə ˈtutːə ʎə ˈmɔbːələ ˈvikːjə lə kasˈːetːə ˈmːizə i mərˈkatə də ləɲˈːamə ˈtutːa la ˈrɔbːa ˈsekːa kə sːə pəˈteva apːətˈːʃja e fːaˈʃeva na mənˈdaɲːa kə n fəˈneva ˈmajə pu ˈkwandə ˈɛra pasˈːata ˈtutːa la prədːʒəsˈːjonə sə ˈjeva ˈmːizə la ˈdjɛlːa ʃtə vəkːjaˈriʎːə ˈdeva ˈfukə a ʃta ˈkɔsa də ləɲˈːamə kə kːjaˈmamə i ˈfukə də sand anˈdɔnjə e ˈkːju sə faˈʃevənə…pratikaˈmɛndə nu waʎˈːunə ʃə maɲːaˈamə ʃtə peˈninə bːənəˈditːə pu lə vəkːjaˈrɛlːə ˈlɔkə faˈʃəvənə i teˈralːə də ˈkasa i bːiˈskɔtːə də ˈkasa kokːəˈdunə pərˈtava nə ˈpukə də ˈvinə ki lə təˈneva ˈsja e sːə bːalˈːava sə kanˈdava sə faˈʃeva ˈtutːə sːə kusaˈrɛlːə e…lə ˈfɛʃtə ˈkesːə ˈɛrənə ˈprima ʧə nə ˈʃtevənə… ʧə nə ʃtaˈranːə anˈgora ˈtandə ɣɛ ˈforʦə nə mːə lə rəˈkɔrdə kokːəˈdunə ˈkːju anˈʣjanə də me…pɛr ɛˈsɛmbjə ˈkwanːə s atːʃəˈdeva ʎə ˈpurkə ˈɛra na ˈfɛʃta pə ˈtutːə…ki faˈʃeva nə ˈpurkə dːu ˈpurkə pəkˈːe ˈprima ˈkwanːə s atːʃəˈdeva ʎə ˈpurkə pɛr ɛˈsɛmbjə s awˈnevənə ˈtutːə lə faˈmiʎːə ˈkome a nːaˈtalə ˈprima sə maɲˈːava na ˈvɔta ˈalːa ˈkasa də ˈunə pu…peˈrɔ lə faˈmiʎːə i ˈfrjatə lə ˈsɔrə ˈkiʎːə spəˈsatə ˈʃtevənə ˈkːju uˈnitə ˈprima peˈrɔ n dəˈnivə ˈnjɛndə ma tə maɲˈːavə ˈtutːa ˈrɔbːa də ˈkasa i ˈpurkə lə gaʎˈːinə i pəlˈːaʃtrə kokːəˈdunə kə tːəˈneva la posːibːiliˈta faˈʃeva ˈpurə ˈkokːə kapˈːonə sə faˈʃeva la ˈpaʃta də ˈkasa lə fetːutˈːʃinə ˈkwelːə tə pəˈtivə maɲˈːa ˈprima kokːəˈdunə kə sːaˈpeva fa ˈdːʒa i kjenːəlˈːunə faˈʃeva i kjenːəlˈːunə ma ˈtutːa sːa ˈrɔbːa də mo…i panətˈːonə ˈkwandə i vəˈdivə tə ˈivə akːatˈːa i ponətˈːonə pəˈtivə akːatˈːa na bːətˈːiʎːa də spuˈmandə ˈjuʃtə pə fːa vəˈde ka ˈɛra naˈtalə ma ki ˈɛra ˈbːravə a fːa lə ˈvinə də ˈkasa sə faˈʃeva ˈpurə i spuˈmandə e…pratikaˈmɛndə ki atːʃəˈdeva i ˈpurkə ˈʃteva a ˈdːiʃə ˈprima no ˈɛra na ˈfɛʃta pəkˈːe ˈkwanːə s atːʃəˈdeva ʎə ˈpurkə s awˈneva ˈtutːə lə faˈmiʎːə ˈfratə ˈsɔrə ʎə ˈnɔnːə ʎə ˈʦiə ʎə ˈpwa…ngəmənˈʣjavə la maˈtina ˈpriʃtə ˈdːʒa a fːa kulatˈːsjonə fratˈːandə sə prəpaˈrava l ˈakːwa vəʎˈːita pə spəlˈːa ʎə ˈpurkə ˈtutːə lə kriaˈturə k ajˈtwavənə a itˈːja kə lːa kanːaˈtɛlːa l ˈakːwa vəʎˈːita e ˈkːiʎːə k i kurˈtiʎːə kə tːəˈrjavənə ˈtutːə ki ˈpilə…pɛr ɛˈsɛmbjə na ˈkosa k a mːe mə pjaˈʃeva fa ˈkwandə atːʃədaˈvamə i ˈpurkə a mːəˈna i ˈʃkjafːə ˈdɔpə pəˈlitə nˈgɔpːa ʎə ˈkulə pəkˈːe mə pjaˈʃeva sənˈdi la ˈpɛlːə pəˈlita alˈːɔkə e mːəˈnjavə i
skjefˈːunə ka faˈʃivə pːa kaˈpi…ˈtanda ˈkosə pɛr ɛˈsɛmbjə ˈkwandə la ˈsɔra də ˈnɔnːəma təˈneva lə ˈpapərə a mːe mə pjaˈʃeva ˈkorːə apˈːrisːə lə ˈpapərə ˈdiʃə ma ke sːi ˈʃtupədə ma purˈtrɔpːə ˈkwesːa ˈɛra la ˈkɔsa ˈnɔʃtra…n ˈota ˈkosa ˈbːɛlːa kə fːaʃaˈamə nu pɛr ɛˈsɛmbjə ka jaˈvamə frəˈkɛnːə i ʃərˈkjunə ˈdəlːə bːəʃəˈkletːə ˈkelːə ˈvɛkːjə peˈrɔ nɔ ˈkːelːə ˈnɔvə…ʧə ləvaˈamə la ˈkaməra d ˈarja e kːi ʃərˈkjonə ˈdəlːa bːəʃəˈkletːa faʃaˈamə nə ˈfirːə ˈlungə na məˈtrata ˈalːa ˈponda i kjikaˈvamə i mətːaˈamə ˈmːizə la ˈrɔta e kurːaˈamə kə ˈkːwelːə ˈnːanʣə ˈnːanʣə mo nə mːə rəˈkɔrdə ˈkomə sə ˈkjama preˈʧisə ˈalːa ʧərvaˈrɔla ˈkwiʎːə ɛ nː ˈota ˈkosa ˈvɛkːja ka mo sə lːə ˈvja a fːa a ˈkːokːə waʎˈːonə tə ˈridə ˈpurə nˈvatːʃa…n ˈota ˈkosa ˈpurə kə fːaʃaˈamə ˈɛra ˈpitːsə e ˈkːutːsə ˈkwelːə sə faˈʃevənə lə ˈgarə a ˈpːitːsə e ˈkːutːsə… ˈpitːsə e ˈkːutːsə pratikaˈmɛndə sə faˈʃeva nə bːoˈʃtonə norˈmalə ˈkomə tu ʃə vəˈlisːə kamːəˈnja ka si vəkːjaˈriʎːə e pːu sə faˈʃeva n ˈotə ˈpitːsə də bːaˈʃtonə də ləɲˈːamə ˈsɛmbə nɔ ˈrɔbːa də ˈdiʃə ˈkwindəʃə ʃənˈdimətrə ˈmasːəmə ˈkwindəʃə ʃənˈdimətrə e sːə faˈʃevənə ˈtutːə e dːu lə ˈpondə a pːətˈːsutə lə faʃaˈamə a pːətˈːsutə tu ˈkwiʎːə i mətˈːivə n ˈdɛrːa k i bːoˈʃtonə aˈvia məˈna a ˈuna ˈdəlːə dːu ˈpondə a pːətˈːsutə…ˈkwiʎːə ˈkwandə i məˈnjavə s awˈzava rədːʒəˈrɛnːə e tːu s ˈirə ˈbːravə ʎ aˈvia məˈna a ˈvːulə a kːi ʎə manˈːava ˈkːju lənˈdanə…kaˈpi…ˈkokːə ˈvːɔta məˈneva ˈpurə n ˈfronda peˈrɔ kə bːu fa ˈkwesːə esəˈʃteva ˈprima…pu ʧə ˈʃteva ˈsalta kaˈvaʎːə kə lːa ˈkɔrda…nɔ a ˈsːalta kaˈvaʎːə pratikaˈmɛndə ʧə sə mətˈːevənə… faˈʃevənə dːu ˈskwadrə alˈːora sə faˈʃeva la ˈkonda a kːi aˈvea i ˈprima ˈsotːə e ˈkːwiʎːə kə ˈjeva ˈkːju nˈgɔpːa kːju ˈbːravə salˈtava alˈːora sə faˈʃevənə dːu ˈskwadrə ˈkwatːə ˈʧingə ˈsɛj waʎˈːunə peˈrɔ ˈkːju ˈirə ˈkːju tːə dəvərˈtivə pəkˈːe ˈkiʎːə kə ˈjevənə ˈsotːə pratikaˈmɛndə ˈunə faˈʃeva da ˈpalə pəkˈːə sənˈːo zbatˈːivə la ˈʃɔkːa nˈvatːʃə ʎə ˈmurə nˈvatːʃə la ˈpjanda adˈːo tə mətˈːivə alˈːora ˈkwiʎːə faˈʃeva da kuʃˈːinə e ʎː ˈotə sə mətˈːevənə ˈtutːə kjəˈgatə ˈunə nˈgulə aʎː ˈotə dəˈʃemə a tːʃərˈvarə e pːu ʧə ˈʃteva l ˈota ˈskwadra k aˈveva ʦəmˈba…
D.: Doveva saltare le persone?
R.: ɛ…aˈvia ʦəmˈba ˈkwiʎːə ˈsalta kaˈvaʎːə sə ˈkjama…ˈsalta kaˈvaʎːə kaˈpi… alˈːora ˈkwiʎːə kə sːalˈtava pə ˈpːrimə aˈveva ˈɛsːə ˈkːju ˈbːravə pəkˈːe aˈvea ʧərˈka də i ˈsɛmbə ˈkːju ˈnːanʣə a ˈtːutːə ˈkwandə pəkˈːe pu ˈmanə ˈmanə ˈkiʎːə ˈsotːə aˈvevəna reˈsiʃtə pə nːən ˈtːʃɛdə ˈɣisːə e ˈkːiʎːə nˈgɔpːa aˈvevənə ˈɛsːə ˈbːravə pəkˈːe tu ˈmanə ˈmanə kə tːsəmˈbjavə sə nːə ˈivə ˈnːanʣə a ˈtːutːə ˈkiʎːə kə mːəˈnevənə arˈːɛtə pu rəmaˈnevənə ˈponta ˈponta ʎə ˈkulə də ʎː ˈutəmə…alˈːora sə kːaˈdivə tu aˈvevənə vənˈʤutə ˈɣisːə e tː aˈvia ˈmetːə ˈsotːə inˈveʃə sə tːʃəˈdevənə ˈɣisːə sə rəmətˈːevənə ˈsotːə n ˈota ˈvɔta e sːalˈtjavə ˈsɛmbə tu…ˈkwanda kapətˈːʃwatə nˈfatːʃa ʎə ˈmurə
D.: Mi racconti come era Cervaro quando eri piccolo?
R.: allórə ...nghəmənẓàmə sèmbə cərvarùlə no… allóra prìma a ccərvàrə cə stéva la vi nòva che e il córso délla repùbblica òggə… praticamèndə addó stànnə lə scòlə elemendàrə mo cə stéva nə monumèndə i monumèndə di chedùtə che attualmènde òggi sta a san pólə…pjàzza san pólə dóve sta la cchjésa che attualmèntə pùrə la cchjìsa nnə stéva méssa accucì ma stéva rəvətàta sèmbə àlla vìa chə mmənéva da cassìnə addó sta la pómba də bbenẓìna mo sə ndràva…dòpə la uèrra co bbràvə crəstjànə gl a mənùtə ngàpə də lla rəggərjà pəcché sə crədévənə d èssə inteliggèntə…e vva bbùnə… però nnə nne stàta rəfàtta cómə stéva fàtta prìma pəcché prìma tənéva tùttə lə fjangàtə fàttə də nə cìrtə mòdə lə prètə tùtta fàtta bbèlla…chi s aɣóza prìma la mmatìna chəmmànna a stə pojésə… e vva bbùnə…addó sta f. m. abbətjà mo lòchə cə stéva gliə fùrnə ggiuànnə i ponəttìrə tùttə cósə scarrəpuàtə addó gliə uegliùnə jévənə a icà facévənə lə capànnə…i possatìmbə délla ggiovendù dégli anni scinguànda èra quìgliə…ànni səssànda…la vi nòva èra tùtta scarrəpuàta nn èra bbèlla accucì prìmə… addó sta sciarrìgliə èrənə tùttə càsə də prèta… addó sta la scarpàra mo…tittìgliə… quìgliə chə vvénnə i pjànnə cə stévatùttə lə stéssə tùttə nə dərrùpə addó i uegliùnə jévənə a pazzjà… arrètə n gə stévənə tùttə chi pelàzzə…èra tùttə a vvìgna tèrra addó la ggèndə cə cambàva cə magnàva…pəccòppa àgliə trìvjə lə stéssə gliə trìvjə sarìa addó sta gliə mìdəchə mo…vìa trìvjo…lòchə n gə stéva njèndə lə stéssə tùttə chéllə càsə su nnàtə négli ànni səttànda fìne ànni səttànda ànni…accucì…pəcché chéssə èrənə tùttə ggèndə ch’ abbətjàvənə déndə lə casəpùtələ…i mìdəchə s. facéva gl ambulatòrjə addó sta mo gliə sìdis ca prìma cə stéva na càsa də nònnəma marjùccia ndènghə spìccə sə chjamàva pə ssoprannómə e ffacéva gl ambulatòrjə lòchə déndə na stanẓətèlla e ɣìssə abbətjàva ai polàzzə addó àbbəta f. bbonànəma prəfəssórə f. i prèsədə abbətjàva allòchə ngòppa e ccalàva chə lla bbərẓətèlla sìa jjéva fəcènnə lə vìsətə tùtta la ggèndə fòrə…nno ccóme mmo ca stà la sàla d attésa la sàla d aspètə prìma cə stéva i ggiordìnə fòrə allàrja fìna d estàtə e ddə vìrnə tə facéva lə sərìnghə ngòppa la fənèstra… mə na fàttə a mmé də sərìnghə lòchə ngòppa…
D.: E le scuole dove le facevate?
R.: lə scòle prìma nn esistévənə a ccərvàrə stévənə…stévənə lə scòlə privàtə… déndə lə càsə sə facévənə lə scòlə…lə scòlə chéstə su mmodèrnə a ìcchə a ccərvàrə pəcché lòchə prìma cə stéva i monumèndə però lə scòlə cə stévənə lə stéssə affjànghə ma nə nn èrənə accucì…chéllə…chéstə də mo… chéstə su.. chə ssu… cənguandànnə səssandànnə ca cə stànnə nn e ca cə stànnə assàə… ca prìma le scòle cə stévənə chéllə àgliə sprəmuàre àlla cambàgna allàcqua càndəda… ógni ẓẓòna tənéva le scòle sèjə… a ccərvàrə stévənə sùlə chìssə də cərvàrə… mo vìnnə chìgliə délla cambàgna pəcché all àcqua càndəda n gə stà cchjù a nnócə romàna n gə stànnə cchjù àgliə sprəmuàre n gə stànnə cchjù a ssànda marìa maddalèna pəssóttə a tte ngə stànnə cchjù…prìma ógni ẓẓòna tənéva le scòle…sùlə gl asìlə èra rəstrìttə ca cə stévənə lə mònəchə nən èra cómə e mmo…prìma stévənə lə mònəchə a ffà gl asìlə a ccərvàrə…capì..ìssa pəssóttə èra tùtta cambàgna ìcca addó sta mo sta càsa chésta èra tùtta cambàgna tùttə gruànə la ggèndə cə facéva lə ruànə lə bbèstjə… quìndə àgliə ànnə cənguànda àgliə ànnə səssànda cərvàrə èra pəvərìgliə dəcémə…ma sə stéva mègliə prìma chə mmo ca sə cambàva mègliə alménə cə magnavàmə lə patànə bbònə…càpə castìgliə e ccàpə castìgliə…càpə castìgliə e ddo sta la cchjìsa màdrə la cchjìsa maggiórə…lòchə mo e nnə pùchə cchjù ppəlìtə nə pùchə cchjù rrəfàttə ma prìma cə stévənə i dərrùpə chə ssə vədévənə ca mo stànnə tùttə abbəgliuàtə da chéllə nẓalàtə d èdəra lòchə…lòchə pùrə èra na cósa addó lə cria…i uegliùnə sə rətrəvàvənə i pomerìggə pə ffà i combattimèndə djèlla cóndrə san pólə…la djèlla e addó sta gl asìlə mo…la pərtèlla la chjùsa… quéssə èra la còsa nòstra prìma da uagliùnə n gə stéva njend ótə…nne ca tənaàmə tànda cósə lə machənéttə i combjùter lə pazzjarèllə…lòchə ngòppa na ẓẓòna e rrəmàsta allandìca…parécchjə còsə su ccagnàtə pəcché a ppàrtə pəssóttə chi a rimodernàtə la càsa chi a rəfàttə chi a rədìttə tànda cóse su cagnàtə pùrə lòchə ngòppa…nə pùchə cchjù ppəssóttə addó stéva addó sta angóra mo la càsa di mìdəchə m. bbonànəma mo cə stànnə i fìgliə lòchə pùrə ànnə rimodernàtə ma prìma èrənə cchjù bbèllə chéllə quéllə pəcché sóttə lə stànẓə tùttə fàttə də nə cìrtə manèra…
e ttànda cóse bbèllə…ɣe mo cə so stàtə allòchə da uagliónə pəcché pazzjavàmə chə i fìgliə tànda cósə…e ppurtròppə cərvàrə e ccagnàtə pùrə ɣìssə chə la uèrra èra na cósa chə gl ànni novànda e nn óta cósa…però èra mègliə prìma chə mmó alménə prìma cə jaàmə a ffrəgà i fənùcchjə jaàmə a ffrəcà lə cəràzə…tu rìdə…ma quéssə èra la còsa bbèlla a ffrəcà fənùcchjə də vìrnə e le cəràzə d estàtə ma sènẓa màj rómbə lə pjàndə però…sə cambàva pùrə chə qquéllə…cə
bbəavàmə l àcqua di fùssə ìcca pəssóttə àlla càsa tìa
e ɣangóra cambàme mo cə bbəvémə l àcqua bbòna la pagàmə e stémə màlə e vvìdə tu cómə càspəta éma fa…pu a ccərvàrə cə stéva nə suàcchə d artiggianàtə prìma prìma… cə stévənə tre quàttə scarpàrə stévənə sèttə òttə faləgnàmə cə stévənə nə suàcchə də fərràrə muratùrə…tàndə cósə chə mmo n gə stànnə cchjù pəcché la ggèndə e ddəvəndàta modèrna e i scorpàrə nni o fà cchjù nnəciùnə i muratùrə sə ne trùvənə pùchə pəcché chə lla crìsə chə ccə sta n ẓə fa cchjù nnjèndə e…i uegliùnə chə jévənə sóttə padrónə chə ss abbəsquàvənə ddu trecìndə lìrə la səttəmàna fórzə pùrə àgliə mésə…
calculènnə ca ɣe təgliéva diciòttə mìla e t:scingucìndə lìrə àgliə mésə a ffà gliə pittórə chə lla bboàlma də p. t. chə zzì b. r. tùtta ggèndə ch’ ànnə mbaràtə chə mmo n gə stànnə mànghə cchjù quìndə chìgliə ch’ ànnə rəmàstə sémə nu…ma la ggiuvəndù də ùjə mànghə fa tànda cósə pəcché n gə ndərèssa cchjù də tàntə vànnə trəvènnə sùlə gliə bbuàrrə lə machənéttə gràttə e vvìngə…tùttə chéllə cóse bbèllə də nna vòta su scumbàrsə a mmànə a mmànə… prìma cə stévənə tàndə suàndə a ccərvàrə cə stéva i fùchə də sandandónjə cə stéva… a nnatàlə cə məttaàmə déndə i riùnə sə icàva a carròccə…a carrùccə praticamèndə sə məttévənə tre nnùcə ndèrra e una ngòppa e ssóttə sə facévənə tre quàttə bbirìllə chjamàməgliə accucì jà e ssóttə cə sə məttévənə lə dìcə lirə quìndəcə lirə cənguànda lìrə səssànda lìrə e dda ləndànə chə nnóta nócə sə mənàva chi scarrəcciuàva tùttə cóse sə frəcàva quéllə chə ccə stéva sóttə…no ffrəcàva vəngéva…frəcà e nnóta cósa a ccərvàrə…pu cə stéva gliə bbàtti rétə i bbàtti mùrə chə praticamèndə sə facéva na rétə a vvìndə trènda scəndìmətrə da nnə mùrə e nnu chə llə cənguànda lìrə o lə cìndə lìrə mannavàmə nfàccia àgliə mùrə chi jéva cchjù vvəcìnə a cchéla lìnea sə chjamàva la rétə vəngéva quellə chə gl ótə mənàvənə capì…pu cə stévənə…tànda cóse sə fəcévənə prìma…pu stéva gl albərónə a san pólə ch’ angóra mo esìstə…lòchə d estàtə e ddə vìrnə cə stéva lə stéssə la crìcca də san pólə addó s arraunévənə i pomerìggə sə facéva frùscə e pprəmèra a ccàrtə a mmazzìttə a ssèttə e mmìzə pəcché lòchə cə stéva na tratturìa addó sta mo l aggenẓìa immobbiljàrə e llòchə chi vəngéva sə jéva accattà la bbìrra la passatèlla…sə facévənə tànda bbèllə cósə…gl oratòrjə… gl oratòrjə esistéva mmànə a ddon a. ẓ. i prèutə chə ccə stéva negl ànnə səssànda lə stéssə i uegliùnə stévənə sèmbə ìcchə attèrra àgliə fomósə combéttə cómə angóra mo cə sta ma nə nn e cchjù affollàtə cóme a nna vòda pəcché mo sə jòca mmìzə la vìa sə jòca mmìzə la villétta sə jòchənə a ttànda pàrtə…pu eraàmə pùre cchjù dəspəttùsə a ccərvàrə tənaàmə per esèmbjə bbaffónə la uàrdja n. pətətónə soprannominàtə accucì pəcché ógnə vvòta chə ccammənjàva sparàva nə pùchə e nnu cə dəvərtaàmə chə stə vìggələ pəcché i faciaàme i dəspìttə… per esèmbjə faciaàme lə pòrtə mmìzə la villétta addó mo sta gliə chjòschə i maràles e icavàmə llòchə mmìzə e
cchìssə sə ngazzàvənə ca dìcə ca rrənjaàmə lə pjàndə e ccə vəlévənə fa la mùlta…ma fjà la mùlta e cchi la pàga ngə stévənə mànghə i sòldə pə ccambà pjàghə la multa…pu quàndə èra i tìmbə déllə gliìvə la vəndégna bbènə o màlə tùttə quàndə tənaàmə nə pìzzə də tèrra…allóra chi jéva chi nònnə chi jéva chi zìə ngòppa gl àsənə i ciùccə lə carréttə…ai tìmbə də gliìvə sə jéva ngòppa la məndàgna prìstə…ɣe per esèmbjə mə rəcòrdə quàndə jéva a rrəcògliə lə gliìvə chə nnònnəma chə zzìəmə ndònjə bbonànəma sàcchə rùttə i chjamàvənə la matìna zì ndònjə prəparàva gliə fùchə chə nna frəssóra…la padèlla…néra chéllə də nna vòta vècchjə cə məttéva lə pànə amməllàtə lə pəmmadòrə e nn óta cósa déndə chə nnə mmə so mmàj rəcurdàtə chə rròbba èra però quéllə èra la culazjónə di vicchjarìgliə la matìna… prìma də ji àllə gliìve àllə cìnghə c avaàma magnà quéllə…
pu cə məttavàmə chə gl àsənə prìma lə stràdə n gə stévənə avìvə i zəmbènnə zəmbènnə mmìzə àgliə dərrùpə mmìzə a ttùttə ssə prìtə…jaàmə llòchə ngòppa s arrəvjàva pə ll òttə sə nghəmənẓàvənə a rrəcògliə lə gliìve…pu cə stéva la colazzjóne ggiornaljèra sə magnàvənə pəparùlə arrəstìtə chə llə pànə fàttə də càsa tùtta ròbba casaréccia n ẓə jéva accattà lə fərmàggə n ẓə jéva accattà lə pəmmadòrə…la pàsta n ẓ accattàva sə facéva…e ddòpə a mmìzə jùrnə cə məttaàmə lòchə ngòppa lə prìtə appicciaàmə gliə fùchə chə llə fràschə sécchə də gliìve cə məttaàmə a mmagnà e s arraccuntàva cchjù o ménə bbènə sèmbə délla uèrra…ca i vicchjarìgliə quéssə facévənə… tə rəcùrdə quéllə quàndə stavàmə mmànə ai tədìschə ca cə frəcàvənə lə pècura lə gagliìnə pòvərə quìgliə ca gliə fucəlìnnə mmìzə la villétta quéllə quəll ótə e tùttə ssə stòrjə s arraccundàvənə… e ddòpə fənùtə də magnà sə rənghəmənẓàva a rrəfà lə gliìvə quàndə èra na cìrta óra sə nghəmənẓàvənə a rrégnə lə sacchéttə sə carəcàva i ciùccə pəcché prìma lə màchənə nə n gə stévənə i corrəttìgliə e ssə rətərnàva àlla càsa…e àlla càsa la séra che ffacìvə mìca cə stéva la televisjónə quéssə… tə məttìvə vəcìnə i fəcarìgliə e tə məttìvə a rraccundà addəmànə ch’ avìva fa sə javàmə se cchjəvéva nə n chjəvéva quàlə lènẓa s avéva fa chi pətàva chi facéva… e lla séra chə ttə mjagnàvə lə stéssə quéllə ch’ avanẓàva ngòppa gliə gliìvə məttìvə ngòppa i tovəlìnə lə rəscalljàvə…la minestrìna tə pətìvə magnà ma nə nnè ca tə magnàvə la ròbba cóme ùjə…pu la dəménəca sə facéva fèsta sə facéva la pàsta in càsa sə facévənə lə fettuccìnə s accədéva i pəllàstrə chi tənéva tànda cósə lə pətéva pùrə fa pu a nnatàlə sə facéva gliə pùrchə èra tùtta na caténa…nghəmənẓjàvə chə llə gliìvə pu gliə pùrchə lə sasìccə…pu mənéva l estàtə nghəmənẓjàvə a mmètə lə gruànə quéssə la vəndémmja… la vəndémmja pùrə èra n óta cósa bbèlla a ccərvàrə vədìvə tùttə ssə carrəttèllə chjénə də ssə chəfanèllə də nna vòta chjénə d ùva…i perìndə
chə ss ajtuàvənə ɣìssə fra ɣìssə…ànẓə prìma prìma ɣe lə so ffàttə da uagliónə chə nna sòra də nònnəma… zi ləvrùccia all àcqua càndəda sə chjamàva elvìra ləvrùccia pəcché pu sə facéva sèmbə na vìa də mèẓẓə capì…sùlə […]
e nnu l ùva la pəstaàmə ch’ i pìdə nu scə dəvərtaàmə a ffa quéllə mo vàttə a ccapì sə cc i lavaàmə n g i lavavàmə però lə vìnə cə lə bbəavàmə lə stéssə èra bbùnə però la passjónə nòstra chélla èra cə məttaàmə allòchə déndə tre quàttə uagliùnə e ppəstjavàmə pəstjavàmə finecché nə n ẓə facéva…nn e cóme e mmo cə sta gliə tòrchjə cə sta quéllə la zgappəlatrìcə… prìma sə facéva tùttə a mmànə e vvədìvə chi tənéva la possibbilità d arrəvjà nnànẓə la candìna chə gl àsənə ch’ i ciùccə i corrəttìgliə stìvə còmmədə a scarəcà a ffa e ddìcə però chi no t avìa ngullà tùttə quéllə ngòppa gliə quàpə facévənə chélla còsa la spàra sə la məttévənə sóttə pə n ẓə fa màlə… la cassétta e ttə… jìvə ngòppa la candìna a mmacənà a ffa tùttə cósə…pu n óta cósa bbèlla chə mmə rəcòrdə ca sə məttévənə l òva sóttə lə gruànə pə ssə lə fa mandəné pəcché i frigurìfərə n gə stéva prìma no…prìma chi facéva lə gruànə assàə lə məttéva déndə àgliə fùstə tìpə lə vóttə quéllə déllə vìnə e ppu chi tənéva lə gagliìnə assàjə e ll òva assàjə sə məttévənə mmìzə lə gruànə in mòdə ca sə mandənévənə accucì dicévənə gl andìchə pəcché purtròppə lə gagliìnə prìma lə facévənə l òva…mo n ẓə fànnə cchjù pəcché chi sa chə rràzza də magnà sə fànnə quéssə…prìma dìcə ca èrənə ruspàndə sə magnàvənə i sciùcə mmìzə la tèrra lə grannìnjə quéllə də càsa nno lə grannìnjə accattàtə àgliə mərìnə…gliə mərìnə sarìa cómə gliə məndànə addó sə pòrtənə lə còsə lə gliìvə…il frandójo ma nu i chjamàmə i məndànə ca e cchjù bbìgliə a rəmàstə accucì…addó vjà àgliə məndànə a mmacənà quand ùgliə si ffàttə…sicùndə cómə a mənàtə la jərnàta trendatré a qquindàlə quarànda…i so ffàttə nə lìtrə ddu lìtrə sjà…quéllə mìə e cchjù bbùnə quéllə tìə e cchjù mmalamèndə e ssèmbə la sòləta stòrja…cərvàrə tənéva l annəmmənàta pə ll ùgliə na vòta pəcché veramèndə cə stéva l ùgliə bbùnə a ccərvàrə e cchji nə ngə mənéva…cə mənévənə da pidəmóndə da cassìnə accattà pəcché sə facévənə tànda bbèllə cósə mo pùrə chéssa…chi lə te sə lə fa pə sse cocchədùnə chə llə te co ppjànda də cchjù co vvəcchjarìgliə ch’ angóra a rəmàstə sə lə cògliə e qquéllə də cchjù sə lə vénnə i pojsànə a cchi gliə cunvìnə e gliə pjàcə la ròbba casaréccia còsə sə l accàtta mo stjà a uardà…prìma èrənə sòldə mo su ccəntìsəmə ma la stéssa cósa quéllə chə
ɣe ɣe ùnə sə lə màgna e ssə lə bbévə alménə cə magnàmə angóra co ccusarèlla chə ùnə sa ca sə fa angóra nnàndə la càsa…pu ch’ ótə cə po sta a ccərvàrə də bbìgliə…
D.: L’infiorata? Tu quando hai cominciato a farla?
R.: ècchə l infjoràta pùrə e nna tradizzjónə vècchja a ccərvàrə ma l infjoràta prìma sə chjamàva la scənnjàta a ccərvàrə…nə n ẓə facévənə gliə fjùrə ndèrra cóme mmo praticamèndə addó passàva i sondìssəmə sə məttévənə lə lənẓòra tùttə decoràtə cə stévənə tùttə tappìtə fàttə a mmànə dallə
vəcchjarèllə chə lla fàccia də ggəsəcrìstə ch’ i quàləcə l òstja tùttə tappəzzàtə bbèllə pəcché prìma a ccərvàrə cə stéva nə suàcchə də ggèndə chə ssapéva ricamà chə ssapéva fa tùttə ssə cósə…pu sə məttéva nə bbostónə chə ttùttə lambadìnə tìpə n apparazzjónə ognùnə agliə bboləcónə sìə quàndə passàva ggəsəcrìstə… pəcché prìma l apparazzjónə nən esistéva a cchi tìmbə no…e ógnə rriónə addó passàva i sondìssəmə la prəggəssjónə sə facévənə tùttə stə bbèllə cósə…però quàndə passàva ggəsəcrìstə n gə stévənə i tjeppìtə n dèrra cóme mmo sə ittjàvənə i fjùrə tùttə amməschjàtə déndə i scəstìnə e ssə chjamàva la scənnjàta a ccərvàrə…pòj nel finìre negl ànni scinguànda nə signórə də scərvàrə ngòppa san pólə n uànnə i mənèttə n gàpə dəsəgnà na pècura ma quìgliə n ẓapéva dəsəgnà…accappèttə nə quànə sc i allənghèttə n dèrra i dəsəgnèttə e ccə facèttə la pècura chélla də ggəsəcrìstə risórtə dəcémə accucì chə tte la bbandìra dəlla resurrezzjónə e dda llòchə nghəmənẓèttə a nnàscə l infjoràta də scərvàrə…addó prìma veramèndə pə ffa l infjoràta cə vəlévənə sagrəfìcə pəcché a ppìdə sènẓa màchəna chə llə bbùstə mmànə chji lə sacchéttə chi na cósa…cə stévənə cchjù fjùrə pəcché prìma lə ròsə quéssə déndə la càsa sə nə trəvàvənə də cchju mo n ẓə tròva quàsə cchjù nnjèndə pəcché va tùttə a ffənì chi strìca chi s appìccia chi l àcqua chə n gə sta cchju pə ll addacquà quéssə…quìndə la chəmmədətjà e cca vjà ngòppa lə məndàgnə mo chə lla màchəna t urganìẓẓə sèttə òttə uagliùnə prìma scə stévənə lə vècchjə chə ffacévənə quéssə…mo gràzjə a ddìə cə stànnə ssi uegliùnə e ccucì nə nghəmənẓèttə a nnàscə l infjoràta də cərvàrə…sci sə facévənə agl inìzjə còsə elemendàrə nən ẓə facévənə də ssə teppìtə grùssə cóme mmo də trènda quarànda scənguànda mètrə quadràtə sə facévənə jùstə ddu tre ccusarèllə pəccəréllə də ddu tre mmètrə quadràtə… chə nnə pòzzə dì sə facéva per esèmbjə i quàləcə chə ll òstja sə facéva l ùva pə llə vìnə ch’ arrapprəsəndàva lə vìnə però nə nne cóme mmo ca sə dəségna ggiòttə cimmabbùə la maònna i pətìrnə prìma ssə cósə nə llə sapaàmə fa e ccə stéva veramèndə tànda passjónə a ffa quéssə…pu chə i possà d i tìmbə ggiustamèndə ssa ggèndə va a ffənì cə stànnə chìgliə chə vvànnə arrètə chə ssu rrəmàstə agliə riùnə ch’ ànnə continuàtə a ppərtà nnànẓə ssa cósa…i corpuʒdòmənə pu nascèttə pùrə nə comitàtə chə ffacèttə la fèsta cóme la fèsta padronàlə dəlla madònna sə facéva la bbànda sə facéva l illuminazzjónə sə facévənə mənì i chjendàntə ed èra ùna dəllə fèstə cchjù bbèllə də scərvàrə nẓìmə àlla madònna d i pətìrnə a ssàndə stèfənə pùrə…
D.: Ah, prima si faceva pure Santo Stefano?
R.: e ccèrtə prìma sàndə stèfənə…e compadrónə də cərvàrə nẓìmə àlla madònna d i pətìrnə no…prìma sə facéva la prəggəssjónə sə pərtàva ngòppa i combəsàndə àgliə cimitèrə pəcché lòchə sta la cchjìsa nditólata a
ɣìssə sə pərtàva lòchə la matìna sàntə stèfənə la prəggəssjónə la bbànda lə vəcchjarèllə chə pprəgàvənə sə facéva la méssa lòchə ngòppa pəcché praticamèndə èra la fèsta p i mùrtə cóme gliə ddu novèmbrə e ddòppə la séra sə rəpərtàva àlla cchìsa sìa àlla cchìsa maggiórə èra na fèsta mólto…dəcémə déllə vəcchjarèllə ssa ggèndə anẓjàna cə tənéva a qquéssə no e ssə fascvénə tànda bbèllə cósə cómə per esèmbjə agl òttə səttèmbrə sə facévənə i chjàrrə a ccərvàrə… praticamèndə ógni rriónə chi məttéva ngòppa i trottórə chi ngòppa nə quàmjə ch’ i corrèllə quéssə facévənə lə rappresentazzjùnə per esèmbjə la madònna də lùrdə l apparizzjónə cocchədùnə per esèmbjə a rapprəsəndàtə pùrə l apparizjónə də cərvàrə la maònna i pətìrnə la madònna la facèttə m. la fìglia dəlla farmacìsta d.m. e ttùttə ssə uagliòlə chə mmo su gròssə cóme mme prìma facévənə tànda bbèllə cósə…lə sjà pu cómə səccèdə na vòta spəsàtə nən gə nə te vòglia də fa cchjù nnjèndə a nnəciùnə chi te i fìgliə da cambà chi add i zzappà la tèrra chi àdda da a mmagnà àllə gagliìnə e stàttə bbùnə…chìgliə chə ssu rəmàstə dəcémə a ffa tànda bbèllə cósə su ppùchə…scə sta angóra…
D.: La Via Crucis pure…
R.: e la vìa crùcis pùrə e nn óta cósa də cərvàrə che e nnàta négli ànnə scinguànda cómə difàtti lassènnə tùtte lə tradizzjùnə chə n ẓ ànnə fàttə sémə arrəvjàtə a qquarànda quàsə…quìndə s avassìmmə fàttə lə tradizzjùnə da dòpə guèrra e mmo la uèrra su ssəssand ànne stémə quàsə llòchə quìndə e ùna délle prìme tradizzjùnə fàttə a ccərvàrə chéssa cómə vìa crùcis…pu s ànnə aggregàtə tùttə chìssə də gliə pajìsə vəcìnə pəcché còpja e ccupjàssə àgl esàmə n ẓə pàssə ma ɣìssə fànnə sèmbə lə còsə…pu vànnə dəcènnə ch’ ànnə nvəndàtə ɣìssə ma lə cósə cchjù bbèllə su nnàtə prùpjə a ccərvàrə… vìa crùcis l infjoràta…cómə tànda pàjsə mo fànnə pùrə ɣìssə l infjoràta chjamàməla infjoràta sə ssə po dì però parìcchjə pàjsə fatìənə la səgatùra nnə mmìttənə i fjùrə n dèrra quéssə e dda dìrlə pəcché chi va a vvədé l infjoràta dìcə che bbèlla però nə n ẓa ca llòchə cə sta la səgatùra e…i fjùrə i fjùrə i facémə nu a ccərvàrə ca émə mmìzə lə məndàgnə jémə frəchènnə i fjùrə la nòttə lə ròsə i gglìcənə tùttə ssə fjùrə chə ppətémə təné ìcchə vəcìnə lə càsə e… la cósa cchjù bbèlla e ppùrə chéssa ca sìa sapé frəcà pəcché… ma nə nn e ca tə dìcunə cócchə ccósa pəcché lə sànnə ca pu àlla fìnə sémə stàtə nu nən e ca la jùtə a rrəbbà i corruzzìrə o gliə muratórə pə lə méttə déndə la càsa…n óta fèsta bbèlla chə ssə facéva a ccərvàrə per esèmbjə èra pùrə chélla də sand antònjə pəcché sə pərtàva…ca nu nə tənémə ddu a ccərvàrə də sand andònjə ùnə sta ìcca e nn ótə sta ngòppa àgliə sonduàrjə però chìssə su cchju mmodèrnə ma i sond andònjə vèrə prùpja antìchə sta àlla cchjìsa màdrə…bbìgliə sand andònjə lavoràtə
cómə sə facévənə i sjàndə də scənguànda səssànda ànnə fa e llə stéssə n óta fèsta bbèlla èra chélla ma chélla èra la fèsta di riùnə la chjamaàmə nu a ccərvàrə pəcché ógnə rriónə facéva tìpə i corpuʒdòmmənə ógni contràta per esèmbjə facéva nə tovəlìnə capìtə…allóra sə ttu vjà ngòppa àgliə fedùnə a cchélla chə e parallèla a vvìa pitèrnis pu cə sta chəll óta déndə vìa dej mìlle addó sta gg. p. ècchəsə vìggələ imbjegàtə comunàlə addó sta ttittìgliə quìgliə chə vvénnə i pjànnə lòchə ógnə rriónə facéva nə tovəlìnə ógni stràda də chélla facéva nə tovəlìnə e qquessə facéva a ẓẓìgghə ẓẓàghə allóra llòchə sə facéva i tovəlìnə sə facéva la bbənədəzzjónə ch’ i suàntə e ppu sə facévənə la bbənədəzzjónə də llə còfənə chjénə də pànə panìnə fàttə də càsa no accattàtə sə facévənə lə cósə də càsa e ppu tùttə i riùnə la séra jévənə àlla djèlla addó sta gl asìlə mo…cə stéva nə vəcchjarìgliə chə sə chjamàva tònjə i rùscə ca quìssə prìma na səttəmàna prìma quìndəcə jùrnə prìma jéva rəcugliènnə tùttə gliə mòbbələ vìcchjə lə casséttə mmìzə i mərcàtə də ləgnàmə tùtta la ròbba sécca chə ssə pətéva appəccjà e ffacéva na məndàgna chə n fənéva màjə pu quàndə èra passàta tùtta la prəggəssjónə sə jéva mmìzə la djèlla stə vəcchjarìgliə déva fùchə a sta còsa də ləgnàmə chə cchjamàmə i fùchə də sand andònjə e cchjù sə facévənə…praticamèndə nu uagliùnə scə magnaàmə stə penìnə bbənədìttə pu lə vəcchjarèllə lòchə facévənə i teràllə də càsa i bbiscòttə də càsa cocchədùnə pərtàva nə pùchə də vìnə chi lə tənéva sjà e ssə bballàva sə candàva sə facéva tùttə ssə cusarèllə e…lə fèstə chéssə èrənə prìma cə nə stévənə… cə nə starànnə angóra tàndə ɣe fórzə nə mmə lə rəcòrdə cocchədùnə cchjù anẓjànə də me…per esèmbjə quànnə s accədéva gliə pùrchə èra na fèsta pə tùttə…chi facéva nə pùrchə ddu pùrchə pəcché prìma quànnə s accədéva gliə pùrchə per esèmbjə s aunévənə tùttə lə famìgliə cóme a nnatàlə prìma sə magnàva na vòta àlla càsa də ùnə pu…però lə famìgliə i frjàtə lə sòrə chìgliə spəsàtə stévənə cchjù unìtə prìma però n dənìvə njèndə ma tə magnàvə tùtta ròbba də càsa i pùrchə lə gagliìnə i pəllàstrə cocchədùnə chə ttənéva la possibbilità facéva pùrə cócchə cappónə sə facéva la pàsta də càsa lə fettuccìnə quéllə tə pətìvə magnà prìma cocchədùnə chə ssapéva fa ggià i chjennəllùnə facéva i chjennəllùnə ma tùtta ssa ròbba də mo…i panəttónə quàndə i vədìvə tə ìvə accattà i ponəttónə pətìvə accattà na bbəttìglia də spumàndə jùstə pə ffa vədé ca èra natàlə ma chi èra bbràvə a ffa lə vìnə də càsa sə facéva pùrə i spumàndə e…praticamèndə chi accədéva i pùrchə stéva a ddìcə prìma no èra na fèsta pəcché quànnə s accədéva gliə pùrchə s aunéva tùttə lə famìgliə fràtə sòrə gliə nònnə gliə zìə gliə puà…nghəmənẓjàvə la matìna prìstə ggià a ffa culazzjónə frattàndə sə prəparàva l àcqua vəgliìta pə spəllà gliə pùrchə tùttə lə criatùrə ch’ ajtuàvənə a ittjà chə lla cannatèlla l àcqua vəgliìta e cchìgliə ch’ i curtìgliə chə ttərjàvənə tùttə chi pìlə…per esèmbjə na cósa ch’ a mme mə pjacéva fa quàndə accədavàmə i pùrchə a mmənà i schjàffə dòpə pəlìtə ngòppa gliə cùlə pəcché mə pjacéva səndì la pèllə pəlìta allòchə e mmənjàvə i
schjeffùnə ca facìvə ppa capì…tànda cósə per esèmbjə quàndə la sòra də nònnəma tənéva lə pàpərə a mme mə pjacéva córrə apprìssə lə pàpərə dìcə ma che ssi stùpədə ma purtròppə quéssa èra la còsa nòstra…n óta cósa bbèlla chə ffaciaàmə nu per esèmbjə ca javàmə frəchènnə i scərchjùnə déllə bbəcəcléttə chéllə vècchjə però no cchéllə nòvə…cə ləvaàmə la càməra d àrja e cchi scərchjónə délla bbəcəclétta faciaàmə nə fìrrə lùnghə na mətràta àlla pónda i chjicavàmə i məttaàmə mmìzə la ròta e curraàmə chə qquéllə nnànẓə nnànẓə mo nə mmə rəcòrdə cómə sə chjàma precìsə àlla cərvaròla quìgliə e nn óta cósa vècchja ca mo sə llə vjà a ffa a ccócchə uagliónə tə rìdə pùrə nvàccia…n óta cósa pùrə chə ffaciaàmə èra pìzzə e ccùzzə quéllə sə facévənə lə gàrə a ppìzzə e ccùzzə… pìzzə e ccùzzə praticamèndə sə facéva nə bbostónə normàlə cómə tu scə vəlìssə cammənjà ca si vəcchjarìgliə e ppu sə facéva n ótə pìzzə də bbastónə də ləgnàmə sèmbə no ròbba də dìcə quìndəcə scəndìmətrə màssəmə quìndəcə scəndìmətrə e ssə facévənə tùttə e ddu lə póndə a ppəzzùtə lə faciaàmə a ppəzzùtə tu quìgliə i məttìvə n dèrra ch’ i bbostónə avìa mənà a ùna déllə ddu póndə a ppəzzùtə…quìgliə quàndə i mənjàvə s auzàva rəggərènnə e ttu s ìrə bbràvə gl avìa mənà a vvùlə a cchi gliə mannàva cchjù ləndànə…capì…cócchə vvòta mənéva pùrə n frónda però chə bbu fa quéssə esəstéva prìma…pu cə stéva sàlta cavàgliə chə lla còrda…no a ssàlta cavàgliə praticamèndə cə sə məttévənə… facévənə ddu squàdrə allóra sə facéva la cónda a cchi avéa i prìma sóttə e qquìgliə chə jéva cchjù ngòppa cchju bbràvə saltàva allóra sə facévənə ddu squàdrə quàttə cìnghə sèj uagliùnə però cchjù ìrə cchjù ttə dəvərtìvə pəcché chìgliə chə jévənə sóttə praticamèndə ùnə facéva da pàlə pəcché sənnó zbattìvə la sciòcca nvàccə gliə mùrə nvàccə la pjànda addó tə məttìvə allóra quìgliə facéva da cuscìnə e gl ótə sə məttévənə tùttə chjəgàtə ùnə ngùlə agl ótə dəcémə a ccərvàrə e ppu cə stéva l óta squàdra ch’ avéva zəmbà…
D.: Doveva saltare le persone?
R.: e…avìa zəmbà quìgliə sàlta cavàgliə sə chjàma…sàlta cavàgliə capì… allóra quìgliə chə ssaltàva pə pprìmə avéva èssə cchjù bbràvə pəcché avéa cərcà də i sèmbə cchjù nnànẓə a ttùttə quàndə pəcché pu mànə mànə chìgliə sóttə avévəna resìstə pə nnən ccèdə ɣìssə e cchìgliə ngòppa avévənə èssə bbràvə pəcché tu mànə mànə chə zzəmbjàvə sə nnə ìvə nnànẓə a ttùttə chìgliə chə mmənévənə arrètə pu rəmanévənə pónta pónta gliə cùlə də gl ùtəmə…allóra sə ccadìvə tu avévənə vəngiùtə ɣìssə e tt avìa méttə sóttə invécə sə ccədévənə ɣìssə sə rəməttévənə sóttə n óta vòta e ssaltjàvə sèmbə tu…quànda capəcciuàtə nfàccia gliə mùrə
D.: Mi racconti come era Cervaro quando eri piccolo?
R.: Allora …incominciamo sempre in cervarese, no? Allora, prima a Cervaro c’era la Via Nuova che è il Corso della Repubblica oggi; praticamente dove sta la scuola elementare adesso c’era un monumento, il monumento ai Caduti che attualmente, oggi sta a S. Paolo, piazza S. Paolo dove c’è la chiesa; che attualmente anche la chiesa non era messa così ma era rivolta sempre verso la strada che veniva da Cassino; si entrava dove sta la pompa di benzina adesso. Dopo la guerra qualche brava persona ha pensato di girarla, perché credevano di essere intelligenti … e va bene. Però non è stata rifatta come era prima, perché prima aveva tutte le fiancate fatte in un certo modo, le pietre, tutta fatta bella … chi si alza prima comanda in questo paese e va bene.
Dove abita F. M. adesso, lì c’era il forno, Giovanni il panettiere; (era) tutto sgarrupato, dove i ragazzi andavano a giocare, facevano le capanne. Il passatempo dei ragazzi degli anni cinquanta era quello, anni sessanta. La Via Nuova era tutta sgarrupata, non era bella così prima.
Dove sta Sciarrigliə erano tutte case di pietra; dove sta la calzolaia adesso, Tittigliə quello che vende i panni c’era lo stesso tutto un dirupo dove i ragazzi andavano a giocare; dietro non c’erano tutti quei palazzi, era tutto a vigna, terra dove la gente ci viveva, ci mangiava. Sopra al Trivio la stessa cosa; il Trivio sarebbe dove sta il medico adesso, via Trivio. Lì non c’era niente lo stesso, tutte quelle case sono nate negli anni settanta, a fine anni settanta, anni … così … perché quelle erano tutte persone che abitavano nelle casupole. Il medico S. faceva ambulatorio dove sta adesso il Sidis -(per)ché prima c’era una casa di mia nonna, Mariuccia “ntenghə spicciə” si chiamava per soprannome- e faceva ambulatorio lì, dentro una stanzetta; e lui abitava al palazzo dove abita F. buonanima, il professor F., il preside, abitava lì sopra e scendeva con la sua borsetta, andava a fare le visite; tutta la gente fuori, non come adesso che c’è la sala d’attesa, la sala d’aspetto; prima c’era il giardino, fuori all’aria fine d’estate e d’inverno; ti faceva le iniezioni sopra la finestra … me ne ha fatte di iniezioni lì sopra!
D.: E le scuole dove le facevate?
R.: Le scuole prima non esistevano a Cervaro … c’erano le “scuole private”… le scuole si facevano nelle case. Le scuole, queste, sono moderne qui a Cervaro perché lì prima c’era il monumento; però le scuole c’erano lo stesso a fianco ma non erano così … quelle … queste di adesso sono- che sono?- cinquanta anni, sessanta anni che ci stanno, non è che ci sono da tanto, perché prima le scuole c’erano quelle allo Sprumaro, in campagna, all’ Acqua Candida. Ogni zona aveva la sue scuole; a Cervaro c’erano solo questi di Cervaro. Adesso vengono quelli della campagna perché all’Acqua Candida non ci sono più, a Noce Romana non ci sono più, allo Sprumaro non ci sono più, a S. Maria Maddalena sotto a te (=a dove abiti tu) non ci sono più; prima ogni zona aveva le sue scuole, solo l’asilo era unico perché c’erano le suore, non era come è adesso, prima c’erano le suore a fare l’asilo a Cervaro, capito?
Qui giù era tutta campagna, qui dove sta adesso questa casa questa era tutta campagna, tutto grano; la gente ci faceva il grano, gli animali. Quindi Cervaro negli anni cinquanta, negli anni sessanta era poverello, diciamo, ma si stava meglio prima che adesso, si viveva meglio, almeno ci mangiavamo le patate buone.
Capo castello è Capo castello- Capo castello è dove sta la chiesa madre, la chiesa maggiore. Lì adesso è un po’ più pulito, un po’ più rifatto ma prima c’erano i dirupi che si vedevano perché ora sono tutti coperti da quelle “insalate” (distese) d’edera. Lì anche era una cosa dove i ragazzi si ritrovavano il pomeriggio per fare i combattimenti: la Diella contro S. Paolo- la Diella è dove sta l’asilo adesso- la Portella, la Chiusa … questa era la cosa nostra prima da ragazzi; non c’era nient’altro, non è che avevamo tante cose: le macchinette, il computer, i giocattoli.
Lì sopra una zona è rimasta all’antica; parecchie cose sono cambiate perché giù chi ha rimodernato la casa, chi ha rifatto, chi ha ridetto, tante cose sono cambiate pure lì sopra; un po’ più giù dove stava, dove sta ancora adesso la casa del medico M. buonanima adesso ci sono i figli; lì pure hanno rimodernato ma prima erano più belle quelle cose perché sotto le stanze (erano) tutte fatte in un certo modo e tante cose belle. Io ci sono stato lì da ragazzo perché con i figli giocavamo, tante cose. Purtroppo anche Cervaro è cambiato: con la guerra era una cosa, con gli anni novanta è un’altra cosa; però era meglio prima che adesso, almeno prima ce ne andavamo a rubare i finocchi, andavamo a rubare le ciliegie; tu ridi, ma questa era la cosa bella: rubare i finocchi d’inverno e le ciliegie d’estate ma senza mai rompere le piante però; si viveva anche con quello.
Bevevamo l’acqua del fosso qui sotto casa tua e ancora siamo vivi; adesso ci beviamo l’acqua buona, la paghiamo e stiamo male e vedi tu come caspita dobbiamo fare! Poi a Cervaro c’era un sacco d’artigianato prima prima: c’erano tre o quattro calzolai, c’erano sette o otto falegnami, c’erano un sacco di fabbri, muratori, tante cose che adesso non ci sono più perché la gente è diventata moderna e il calzolaio non lo vuole fare più nessuno, i muratori se ne trovano pochi perché con la crisi che c’è non si fa più niente e … i ragazzi che andavano sotto padrone che guadagnavano due, trecento lire alla settimana, forse anche al mese, calcolando che io prendevo diciottomila e cinquecento lire al mese a fare il pittore con la buonanima di P. T., con zio B. R., tutte persone che ci hanno insegnato, che adesso non ci sono nemmeno più; quindi quelli che sono rimasti siamo noi. Ma i giovani d’oggi nemmeno fanno tante cose perché non gli interessa più di tanto: cercano solo il bar, le macchinette, il gratta e vinci; tutte quelle cose belle di una volta sono scomparse a mano a mano. Prima c’erano tanti santi a Cervaro: c’era il fuoco di Sant’Antonio, c’era … a Natale ci mettevamo nei rioni, si giocava a “Carroccio” … a “Carroccio” praticamente si mettevano tre noci per terra e una sopra e sotto si facevano tre, quattro birilli, chiamiamoli così, e sotto ci si mettevano le dieci lire, quindici lire, cinquanta lire, sessanta lire e da lontano, con un’altra noce, si tirava; chi “scarrocciava” (faceva cadere) tutto si fregava quello che c’era sotto, non fregava, vinceva; fregare a Cervaro è un’altra cosa. Poi c’era il “batti rete”, il “batti muro”: in pratica si faceva una rete a venti, trenta centimetri da un muro e con le cinquanta lire o le cento lire (le) mandavamo davanti al muro; chi andava più vicino a quella linea, si chiamava la rete, vinceva quello che tiravano gli altri, capito? Poi c’erano … prima si facevano tante cose … poi c’era l’ “ alberone” a S. Paolo, che esiste ancora adesso; lì d’estate e d’inverno, lo stesso, c’era la combriccola di S. Paolo, dove si riunivano il pomeriggio, si faceva “frusciə e primɛra” a carte, a mazzetto, sette e mezzo perché lì c’era una trattoria, dove sta adesso l’agenzia immobiliare, e lì chi vinceva andava a comprarsi la birra … la passatella; si facevano tante belle cose. L’oratorio, l’oratorio esisteva in mano a don A. Z. il prete che c’era negli anni sessanta (lo stesso); i ragazzi stavano sempre quaggiù al famoso campetto che c’è ancora adesso, ma non è più affollato come una volta perché adesso si gioca in mezzo la strada, si gioca in mezzo alla villetta, si gioca in tanti posti. Poi eravamo anche più dispettosi: a Cervaro, per esempio, avevamo “Baffone la guardia”, “N. pətətonə”- soprannominato così perché ogni volta che camminava “sparava” un po’ – e noi ci divertivamo con questi vigili perché gli facevamo i dispetti: per esempio, facevamo le porte in mezzo alla villetta, dove adesso c’è il chiosco, il “Marales”, e giocavamo lì in mezzo e questi si arrabbiavano perché dice che rovinavamo le piante e volevano farci la multa … ma fai la multa e chi la paga? Non c’erano nemmeno i soldi per vivere, paghi la multa? Poi, quando era il tempo delle olive, la vendemmia … bene o male tutti quanti avevamo un pezzo di terra; allora chi andava con il nonno, chi andava con lo zio sull’asino, il ciuccio, le carrette. Al tempo delle olive si andava sopra la montagna presto: io, per esempio, mi ricordo quando andavo a raccogliere le olive con mia nonna, con mio zio Antonio buonanima- lo chiamavano “Sacco rotto”. La mattina zio Antonio preparava il fuoco con una padella nera, quelle di una volta,antiche; ci metteva il pane ammollato, i pomodori e un’altra cosa dentro, che non mi sono mai ricordato che roba era; però quella era la colazione dei vecchietti la mattina: prima di andare alle olive, alle cinque, dovevamo mangiarci quello; poi ci mettevamo con l’asino- prima le strade non c’erano, dovevi andare saltando saltando in mezzo ai dirupi, in mezzo a tutte queste pietre. Andavamo lì sopra, si arrivava per le otto, si cominciava a raccogliere le olive; poi c’era la colazione del giorno (il pranzo): si mangiavano peperoni arrostiti con il pane fatto in casa, tutta roba casereccia; non si andava a comprare il formaggio, non si andava a comprare i pomodori; la pasta non si comprava, si faceva. E poi a mezzogiorno ci mettevamo lì, sopra le pietre, accendevamo il fuoco con i rami secchi d’ olivo, ci mettevamo a mangiare e si raccontava più o meno bene sempre della guerra, perché i vecchietti questo facevano «ti ricordi, quando stavamo in mano ai Tedeschi che ci rubavano le pecore, le galline; povero quello che lo fucilarono in mezzo alla villetta; quello e quell’altro…» e si raccontavano tutte queste storie; poi dopo (aver) finito di mangiare si ricominciava a raccogliere le olive; quando era una certa ora si cominciava a riempire i sacchi, si caricava l’asino perché prima le macchine non c’erano, il carrettino e si ritornava a casa. E la sera a casa che facevi? Mica c’era la televisione, queste cose! Ti mettevi vicino al fuocherello e ti mettevi a raccontare cosa dovevi fare domani: se andavamo, se pioveva, se non pioveva, quale lenza si doveva fare, chi potava, chi faceva. E la sera cosa mangiavi? Lo stesso: quello che avanzava sopra le olive; lo mettevi in tavola, lo riscaldavi... potevi mangiarti la minestrina ma non è che ti mangiavi la roba come oggi. Poi la domenica si faceva festa, si faceva la pasta in casa, si facevano le fettuccine, si uccideva il pollo, chi aveva tante cose poteva pure farlo. Poi a Natale si faceva il maiale; era tutta una catena: incominciavi con le olive, poi il maiale, le salsicce, poi arrivava l’estate, incominciavi a mietere il grano… questo, la vendemmia… la vendemmia pure era un’altra cosa bella a Cervaro: vedevi tutte queste carrettine piene di queste canestrine di una volta piene d’uva; i parenti che si aiutavano tra loro… anzi, prima prima, io l’ho fatto da ragazzo con una sorella di mia nonna, zia “Elviruccia” dell’Acqua Candida- si chiamava Elvira, Elviruccia perché poi si faceva sempre una via di mezzo, capito? Solo […]
e noi l’uva la pestavamo con i piedi; noi ci divertivamo a farlo, vai a capire se ce li lavavamo, non ce li lavavamo però il vino ce lo bevevamo lo stesso, era buono; però la nostra passione era quella: ci mettevamo lì dentro tre, quattro ragazzi e pestavamo pestavamo finché non si faceva; non è come adesso che c’è il torchio, c’è quella cosa… la sgrappolatrice; prima si faceva tutto a mano e vedevi: chi aveva la possibilità di arrivare davanti alla cantina con l’asino, il ciuccio, il carrettino, stavi comodo a scaricare, a fare e a dire; però chi no(n ce l’aveva) dovevi incollarti tutta quella roba sulla testa, facevano quella cosa- il cercine- se lo mettevano per non farsi male sotto la cassetta e te (ne) andavi sopra la cantina a macinare, a fare tutto. Poi un’altra cosa bella che mi ricordo (è) che si mettevano le uova sotto il grano per farle conservare perché il frigorifero non c’era prima, no? Prima chi faceva tanto grano lo metteva dentro i fusti, tipo le botti del vino e poi chi aveva tante galline e tante uova si mettevano in mezzo al grano in modo che si conservavano, così dicevano gli antichi… perché purtroppo le galline prima le facevano le uova. Adesso non si fanno più perché chissà (con) che razza di cibo si fanno; prima dice che erano ruspanti, si mangiavano i vermi in mezzo alla terra, il granturco di casa, non il granturco comprato al mulino… il mulino sarebbe come “i məndanə” dove si portano le cose … le olive- il frantoio, ma noi lo chiamiamo “i məndanə” perché è più bello, è rimasto così:«Dove vai? Al “məndanə” a macinare. Quanto olio hai fatto? Secondo come ha portato la giornata, trentatré a quintale, quaranta… Io ho fatto un litro, due litri» sai? «Quello mio è più buono; quello tuo è più cattivo» e sempre la solita storia. Cervaro aveva fama per l’olio una volta perché veramente c’era l’olio buono a Cervaro. E chi non ci veniva? Ci venivano da Piedimonte, da Cassino a comprare perché si facevano tante belle cose. Adesso anche questa… chi ce l’ha se lo fa per sé; qualcuno che ha qualche pianta in più, qualche vecchietto che ancora è rimasto se le coglie e quello in più lo vende… il paesano, a chi gli conviene e gli piace la roba casereccia, se lo compra; ora stai a guardare! Prima erano soldi, adesso sono centesimi… ma la stessa cosa; quello che è è, uno se lo mangia e se lo bene; almeno ci mangiamo ancora qualche cosetta che uno sa che si fa ancora davanti casa… Poi che altro può esserci di bello a Cervaro…
D.: L’infiorata? Tu quando hai cominciato a farla?
R.: Ecco, anche l’infiorata è una vecchia tradizione a Cervaro, ma l’infiorata prima si chiamava la “sciənniata” (buttata) a Cervaro; non si facevano i fiori per terra come adesso: praticamente, dove passava il Santissimo si mettevano delle lenzuola tutte decorate, c’erano tutti tappeti fatti a mano dalle vecchiette, con il volto di Gesù Cristo, con il calice, l’ostia, tutte tappezzate, belle perché prima a Cervaro c’era un sacco di gente che sapeva ricamare, che sapeva fare tutte queste cose. Poi si metteva un bastone con tutte lampadine, tipo le luminarie,ognuno al suo balcone quando passava Gesù Cristo … perché prima le luminarie non esistevano a quei tempi, no? … e ogni rione dove passava il Santissimo, la processione, si facevano tutte queste belle cose… però quando passava Gesù Cristo non c’erano i tappeti per terra come adesso: si buttavano i fiori tutti mischiati nel cestino e si chiamava la “sciənniata” a Cervaro. Poi sul finire… negli anni cinquanta un signore di Cervaro, sopra S. Paolo, un anno gli venne in mente di disegnare una pecora ma quello non sapeva disegnare: prese un cane, lo allungò per terra, lo disegnò e ci fece la pecora di Gesù Cristo risorto, diciamo così, quella che ha la bandiera della resurrezione e da lì iniziò a nascere l’infiorata di Cervaro; dove prima veramente per fare l’infiorata ci volevano sacrifici, perché a piedi, senza macchina, con le buste in mano, chi (con) i sacchi, chi una cosa. C’erano più fiori perché le rose, queste cose in casa se ne trovavano di più; adesso non si trova quasi più niente perché tutto va a finire: chi distrugge, chi brucia, chi (dice) «l’acqua che non c’è più per annaffiarle», questo. Quindi la comodità è che adesso vai sulle montagne con le macchine, ti organizzi sette, otto ragazzi… prima c’erano le vecchie che facevano questo; adesso, grazie a Dio, ci sono questi ragazzi e così incominciò a nascere l’ infiorata di Cervaro; sì, all’inizio si facevano cose elementari, non si facevano questi tappeti grandi come adesso di trenta, quaranta, cinquanta metri quadrati; si facevano giusto due, tre cosette piccoline di due, tre metri quadrati … che posso dire?... si faceva, per esempio, il calice con l’ostia, si faceva l’uva per il vino, che rappresentava il vino; però non è come adesso che si disegna Giotto, Cimabue, la Madonna de’ Piternis: prima queste cose non le sapevamo fare; e, veramente, c’era tanta passione a fare queste cose. Poi con il passare del tempo, giustamente, questa gente va a finire, ci sono quelli che vanno indietro, che sono rimasti ai rioni, che hanno continuato a portare avanti questa cosa. (Per) il Corpus Domini, poi, nacque anche un comitato che fece la festa come la festa patronale della Madonna: si faceva la banda, si faceva l’illuminazione, si facevano venire i cantanti ed era una delle feste più belle di Cervaro, insieme alla Madonna de’ Piternis, a Santo Stefano, pure.
D.: Ah, prima si faceva pure Santo Stefano?
R.: E certo… Prima Santo Stefano … è compatrono di Cervaro insieme alla Madonna de’ Piternis; prima si faceva la processione, si portava su al campo santo, al cimitero perché lì c’è la chiesa intitolata a lui; la mattina si portava lì Santo Stefano, la processione, la banda, le vecchiette che pregavano, si faceva la messa lì sopra perché, praticamente, era la festa per i morti come il due novembre e dopo, la sera, si riportava alla sua chiesa, alla chiesa maggiore; era una festa molto … diciamo … delle vecchiette, questa gente anziana ci teneva a questo, no? e si facevano tante cose belle come, per esempio, l’otto settembre si facevano i carri a Cervaro: praticamente ogni rione chi metteva sul trattore, chi sul camion con il carrello, questo… facevano le rappresentazioni, per esempio la Madonna di Lourdes, l’apparizione; qualcuno, ad esempio, ha rappresentato anche l’apparizione di Cervaro, la Madonna de’ Piternis; la Madonna la fece M., la figlia della farmacista D. M. … e tutte queste ragazze che adesso sono grandi come me, prima facevano tante belle cose; poi lo sai come succede?, una volta sposato nessuno ha più voglia di fare niente: chi ha i figli da crescere, chi deve andare a zappare la terra, chi deve dare da mangiare alle galline e statti bene! Quelli che sono rimasti a fare tante belle cose, diciamo, sono pochi… c’è ancora…
D.: La Via Crucis pure…
R.: Eh, anche la Via Crucis è un’altra cosa di Cervaro che è nata negli anni cinquanta; infatti, lasciando tutte le tradizioni (edizioni) che non si sono fatte, siamo arrivati quasi a quaranta; quindi, se avessimo fatto le tradizioni dal dopoguerra ad ora, la guerra sono sessant’anni, stiamo quasi là. Quindi è una delle prime tradizioni fatte a Cervaro, questa della Via Crucis. Poi si sono aggregati tutti questi paesi vicini perché “copia copias agli esami non si passa” ma loro fanno sempre le cose … poi vanno dicendo che hanno inventato loro ma le cose più belle sono nate proprio a Cervaro: Via Crucis, l’infiorata… perché tanti paesi fanno anche loro l’infiorata adesso; chiamiamola infiorata, se si può dire… però parecchi paesi lavorano la segatura, non mettono i fiori per terra, questo è da dire perché chi va a vedere l’infiorata dice:«che bello!» però non sa che lì c’è la segatura e i fiori … i fiori li facciamo noi a Cervaro perché andiamo in mezzo alle montagne, andiamo rubando i fiori di notte, le rose, i glicini, tutti questi fiori che possiamo avere qui, vicino le case e la cosa più bella è anche questa: che devi saper rubare perché … ma non è che ti dicono qualcosa perché lo sanno che poi, alla fine, siamo stati noi: non è che è andato a rubarle il carrozziere o il muratore per metterle dentro casa. Un’altra bella festa che si faceva a Cervaro, ad esempio, era anche quella di S. Antonio perché si portava … perché noi a Cervaro ne abbiamo due di S. Antonio: uno sta qui e un altro sta su al santuario, però questi sono più moderni; ma il Sant’Antonio vero, proprio antico sta alla chiesa madre: (un) bel Sant’Antonio lavorato come si facevano i santi di cinquanta, sessant’anni fa … e lo stesso, un’altra bella festa era quella. Ma quella era la festa dei rioni, la chiamiamo noi a Cervaro, perché ogni rione faceva tipo il Corpus Domini: ogni contrada, ad esempio, faceva un tavolino, capito?... allora, se tu vai sopra ai “Fadoni”, quella che è parallela a via Piternis, poi c’è quell’altra dentro, via dei Mille, dove sta G. P. ex vigile, impiegato comunale, dove sta “Tittigliə” quello che vende i panni, lì ogni rione faceva (preparava) un tavolino, ognuna di quelle strade faceva un tavolino e questa cosa faceva zig-zag … allora, lì si faceva il tavolino, si faceva la benedizione con il santo e poi si faceva la benedizione delle ceste piene di pane, panini fatti in casa, non comprati, si facevano le cose in casa e poi i rioni, la sera,andavano alla Diella, dove sta l’asilo adesso … c’era un vecchietto che si chiamava “Tonio il rosso” che, questo, prima … una settimana prima, quindici giorni prima andava a raccogliere tutti i mobili vecchi, le cassette di legno al mercato, tutta la roba secca che si poteva bruciare e faceva una montagna che non finiva mai; poi, quando era passata la processione si andava alla Diella, questo vecchietto dava fuoco a questa cosa di legno che chiamiamo “il fuoco di Sant’Antonio” e in più si facevano … in pratica noi ragazzi ci mangiavamo questi panini benedetti, poi le vecchiette lì facevano i taralli di casa, i biscotti di casa, qualcuno portava un po’ di vino, chi ce l’aveva, sai e si ballava, si cantava, si faceva tutte queste cosette e … queste erano le feste prima… ce n’erano … ce ne saranno ancora tante, io forse non me le ricordo, qualcuno più anziano di me… per esempio, quando si uccideva il maiale era una festa per tutti, chi faceva un maiale, due maiali perché prima quando si uccideva il maiale, ad esempio, si riunivano tutte le famiglie, come a Natale; prima si mangiava una volta a casa di uno, poi … però le famiglie, i fratelli, le sorelle, quelli sposati erano più uniti prima; non avevi niente però mangiavi tutta roba di casa: il maiale, le galline, i polli, qualcuno che aveva la possibilità faceva anche qualche cappone; si faceva la pasta in casa, le fettuccine. Quello ti potevi mangiare prima; qualcuno che sapeva fare già i cannelloni faceva i cannelloni ma tutta questa roba di adesso… il panettone quando lo vedevi? Andavi a comprare il panettone? Potevi comprare una bottiglia di spumante solo per far vedere che era Natale ma chi era bravo a fare il vino in casa si faceva anche lo spumante e … praticamente chi uccideva il maiale, stavo dicendo prima, no?, era una festa perché quando si uccideva il maiale si univano tutte le famiglie: fratelli, sorelle, i nonni, gli zii, il pa … Cominciavi la mattina presto già a fare colazione; nel frattempo si preparava l’acqua bollente per spellare il maiale; tutti i bambini che aiutavano a buttare l’acqua bollente con la “cannatella” (= specie di giara) e quelli con il coltello che tiravano (via) tutti quei peli. Per esempio, una cosa che a me mi piaceva fare, quando uccidevamo il maiale, menare gli schiaffi, dopo pulito, sul sedere del maiale perché mi piaceva sentire la pelle pulita lì e tiravi gli schiaffoni perché facevi “pah”, capito? Tante cose … per esempio, quando la sorella di mia nonna aveva le papere a me piaceva correre dietro le papere, dici «ma che, sei stupido?» ma purtroppo questa era la cosa nostra. Un’altra cosa bella che facevamo noi, ad esempio, (era) che andavamo a rubare i cerchioni delle biciclette- quelle vecchie però, non quelle nuove- ci toglievamo la camera d’aria e con il cerchione della bicicletta facevamo un ferro lungo circa un metro, lo piegavamo in punta, lo mettevamo nella ruota e correvamo con quello avanti, adesso non mi ricordo come si chiama di preciso in cervarese; quello è un’altra cosa antica che se ora vai a dirlo a qualche ragazzo ti ride pure in faccia. Un’altra cosa che pure facevamo era “pizzə e cuzzə”… quello, si facevano le gare a “pizzə e cuzzə”… “pizzə e cuzzə”, in pratica, si faceva un bastone normale, come ci volessi camminare perché sei vecchierello, e poi si faceva un altro pezzo di bastone di legno sempre roba di dieci, quindici centimetri, massimo quindici centimetri e si facevano tutte e due le punte appuntite, le facevamo appuntite; tu quello lo mettevi per terra, con il bastone dovevi picchiare su una delle due punte appuntite; quello, quando lo colpivi si alzava girando e tu, se eri bravo, lo dovevi colpire al volo; a chi lo mandava più lontano, capito? qualche volta ti veniva anche in fronte ma che vuoi fare, questo esisteva prima. Poi c’era “salta cavallo” con la corda … no! a “salta cavallo” praticamente ci si mettevano … facevano due squadre: allora, si faceva la conta per chi doveva andare sotto per primo e quello che andava più sopra, più bravo, saltava. Allora, si facevano due squadre- quattro, cinque, sei ragazzi- però più eri più ti divertivi perché quelli che andavano sotto, in pratica, uno faceva da palo, perché sennò sbattevi la testa al muro, alla pianta, dove ti mettevi; allora, quello faceva da cuscino e gli altri si mettevano tutti piegati uno dietro l’altro e poi c’era l’altra squadra che doveva saltare.
D.: Doveva saltare le persone?
R.: Eh!… dovevi saltare … quello si chiama salta cavallo … salta cavallo, capito? Allora, quello che saltava per primo doveva essere più bravo perché doveva cercare di andare sempre più avanti di tutti perché poi a mano a mano quelli sotto dovevano resistere per non cedere loro e quelli sopra dovevano essere bravi perché tu, a mano a mano che saltavi, se non andavi avanti a tutto, quelli che venivano dietro poi restavano in bilico sul sedere dell’ultimo. Allora, se cadevi tu, avevano vinto loro e dovevi metterti sotto; invece se cedevano loro si rimettevano sotto un’altra volta e saltavi sempre tu. Quante capocciate al muro!